V Brandenbursku vypuknutie slintačky a krívačky naďalej vyvoláva otázky. Ako došlo k infekcii vodného byvola? Prof. Carola Sauter-Louis z FLI poskytuje pohľad na prebiehajúce vyšetrovanie.
Všetko ešte nie je jasné, ale v Brandenbursku je stále aspoň jeden pozitívny prípad slintačky a krívačky. Príčina vypuknutia nákazy je stále nejasná a kolujú rôzne fámy. Prečo je však také ťažké nájsť príčinu? Prispievajú chovy s voľným výbehom vo všeobecnosti k vyššiemu riziku ochorení zvierat? O tom sme sa rozprávali s profesorkou Carolou Sauter-Louisovou, vedúcou Ústavu epidemiológie na Inštitúte Friedricha Loefflera (FLI, Nemecko). |
Aký je súčasný stav vyšetrovania po vypuknutí epidémie slintačky a krívačky v Brandenbursku?
Sauter-Louis: Zatiaľ máme známy iba prípad z 10. januára v stáde vodných byvolov. Všetky poľnohospodárske podniky v ochrannom pásme 3 km a pásme dohľadu 10 km boli preskúmané aspoň raz a sú negatívne. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by sa vírus slintačky a krívačky rozšíril.
Aké vyšetrovania stále prebiehajú?
Sauter-Louis: Farma s priamym kontaktom, ktorá dostala krmivo z prvej farmy, bola vyradená a dezinfikovaná rovnako ako prvá farma. Všetky podniky v oblasti sa v súčasnosti opakovane skúmajú: ešte dvakrát v ochrannom pásme a druhýkrát v pásme dohľadu.
To presahuje zákonné požiadavky. Brandenburské orgány však rozhodli o tom, aj po konzultácii s nami, aby sa zabezpečilo, že sa nič nerozšíri alebo sa nerozšírilo.
Keďže choré zvieratá boli držané vonku, intenzívne sa vyšetrujú aj divoké zvieratá. Musíme objasniť, či sa vírus slintačky a krívačky dostal prostredníctvom divokých zvierat alebo sa preniesol na voľne žijúce zvieratá. Vieme, že divoké zvieratá v minulosti nezohrávali epidemiologickú úlohu pri vypuknutí epidémie, a dúfame, že aj v našom prípade. Dokázať to však môžeme až po vykonaní vyšetrovania.
Koľko divých zvierat bolo vyšetrených a aké vyšetrovania sa ešte plánujú?
Sauter-Louis: Brandenburskí kolegovia preleteli nad oblasťou, aby poskytli odhad, koľko divokých zvierat sa v tejto oblasti nachádza. Odber vzoriek a lov sú tam dobre organizované. Myslím si, že v najbližších dňoch budeme počuť konkrétne výsledky.
Musíme objasniť, či sa vírus slintačky a krívačky dostal prostredníctvom divokých zvierat alebo sa preniesol na voľne žijúce zvieratá.
Kedy budú všetky skúšky definitívne ukončené?
Sauter-Louis: Keďže doteraz neboli zistené žiadne ďalšie prípady, v súčasnosti z epidemiologického hľadiska predpokladáme, že po utratení infikovaných zvierat a dezinfekcii nedošlo k ďalšiemu šíreniu. Ak sa v určitom časovom rámci nezistia žiadne nové infekcie (v závislosti od inkubačnej doby), môžeme vylúčiť ďalšie šírenie. Vyšetrovanie by malo byť ukončené v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov.
Prečo je také ťažké nájsť príčinu vstupu?
Sauter-Louis: Podobne ako AMO, aj slintačka a krívačka sa nešíri zo zvieraťa na zviera, ale aj prostredníctvom adhézií na ľudí, výkalov alebo hnoja a prostredníctvom širokej škály kontaminovaných produktov. Jedlo je okrem iného vysoko rizikové. Ak však tieto kontaminované produkty už nie sú v bezprostrednej blízkosti, príčinu vstupu sa dá len ťažko dokázať.
Čo by mohlo byť podľa súčasného stavu informácií príčinou?
Sauter-Louis: Vieme, že o tom koluje veľa fám, ktoré sa k nám tiež dostávajú. Napríklad, že majiteľ zvierat bol v zahraničí a priniesol vírus priamo. Musím to však znovu zopakovať, že túto možnosť sme vylúčili.
Majiteľ zvieraťa alebo ľudia z jeho prostredia sa nenachádzali v oblastiach s rizikom slintačky a krívačky. Vieme tiež, že vírus nebol dovezený priamo prostredníctvom zvierat. Naposledy boli na farmu pridané nové zvieratá v roku 2021. Majiteľ zvieraťa navyše používal iba svoje vlastné krmivo. Práve takéto otázky sa objasnia počas prvých epidemiologických vyšetrovaní.
Opatrenia biologickej bezpečnosti musia byť prispôsobené príslušnému typu chovu. |
Vzhľadom na súčasný prípad slintačky a krívačky: Ako hodnotíte trend v chove zvierat smerom k otvorenejšiemu chovu a chovu vo voľnom výbehu? Aké vysoké je riziko chorôb zvierat?
Sauter-Louis: Vlastne tam vidím určité riziko. To platí aj pre slintačku a krívačku, aj AMO. Tu je príklad: Farmár mi raz povedal, že každé ráno nájde na plote prázdne tašky s jedlom aj napriek tomu, že tabule informujú, že zvieratá sa nesmú kŕmiť.
Myslím si, že je to naozaj veľká výzva do budúcnosti. Musíme vzdelávať obyvateľov, ktorí chodia von do prírody. Je to potrebné, ak spoločnosť chce viac otvorených fariem a poľnohospodárstva vo voľnom výbehu. To predstavuje výzvu pre chovateľov hospodárskych zvierat, pretože opatrenia biologickej bezpečnosti sa musia prispôsobiť príslušnému typu chovu.
Stádo vodných byvolov bolo veľmi malou populáciou zvierat. Má chov hobby zvierat vo všeobecnosti vyššie riziko vstupov chorôb v porovnaní s chovom hospodárskych zvierat v maštaliach?
Sauter-Louis: V tomto prípade by som to nepovedala.Postihnúť to mohlo aj väčšie stádo zvierat.
Nemožno tiež povedať, že biologická bezpečnosť zohráva menšiu úlohu pre hobby farmárov. Bez ohľadu na to, či ide o malé alebo veľké hospodárske zvieratá, je to predovšetkým otázka riadenia. Malý hobby farmár môže mať veľmi dobrú organizáciu, zatiaľ čo existujú aj veľké farmy, ktorých riadenie biologickej bezpečnosti by sa mohlo zlepšiť. Vo všeobecnosti platí, že všetky farmy by mali mať vysoké hygienické štandardy - bez ohľadu na to, či ide o voľný chov, alebo chov v maštali.
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: picture alliance / dpa | Franziska Kraufmann