Slovensku chýba rôznorodosť nielen v oblasti produkčnej, ale hlavne v oblasti spracovateľských kapacít

Vy, ako veterinárny lekár, ako vnímate celkovú situáciu v živočíšnej výrobe na Slovensku? Dala sa očakávať alebo mohol byť ten vývoj iný?

Na to, aby človek vnímal dlhoročné zlé smerovanie a celkovú alarmujúcu situáciu v našom poľnohospodárstve a zvlášť v živočíšnej produkcii, nemusí byť ani veterinár, ani poľnohospodár. Čo ma najviac znervózňuje pri „obhajobe“ dnešného stavu, je odvaha niektorých jednotlivcov zvaľovať všetko na Európsku úniu, ako keby sme nepoznali produkčné a ekonomické údaje z iných členských štátov.

Slovenská republika za celý čas svojej viac ako tridsaťročnej existencie nedokázala vygenerovať efektívne nástroje a taký systém agrárnej politiky, ktorý by zastavil alebo aspoň zmiernil tento nekontrolovateľný úpadok v chovoch hospodárskych zvierat, ktorý zažívame na Slovensku. Ešte pre niekoľkými desaťročiami sme sa v kvalite, efektivite a produkčnej výkonnosti poľnohospodárskej produkcie zaraďovali medzi nevýznamnejšie štáty Európy, prinajmenšom sme boli na čele štátov tzv. východného bloku. A kde sme dnes?

Pokiaľ by sa úpadok živočíšnej výroby riadil nejakými zákonitými procesmi, tak by rovnako upadali aj ostatné východoeurópske štáty. Lenže oni neupadali, oni rástli a jediní, ktorí upadali v celom rozsahu a hlavne v živočíšnej produkcii, sme zostali my. A ak budeme hľadať vinníkov, tak ich hľadajme medzi sebou. My sami sme dopustili dnešný žalostný stav - každý z nás, kto má alebo mal možnosť zvrátiť tento nepriaznivý proces. Preto si úprimne vážim všetkých, ktorí aj napriek problémom nepodľahli pokušeniu skončiť a pokračujú ďalej v chovoch hospodárskych zvierat. A vďaka nim máme aj na Slovensku chovy na špičkovej úrovni, porovnateľnej s okolitým svetom.

Chýbajú nám na Slovensku len bitúnky, rozrábky alebo aj väčšie spracovateľské podniky? Ako to, že menší mäsiari v regiónoch dokážu ponúkať slovenské mäso a mäsové či mliečne výrobky?

Slovensku chýba rôznorodosť nielen v oblasti produkčnej, ale hlavne v oblasti spracovateľských kapacít. Nachádzame sa na otvorenom európskom trhu a našu konkurencieschopnosť si musíme vybojovať kvalitou, sortimentom s pridanou hodnotou a cenou a nie nezmyselnými pokutami a sankciami.

Celý život sa riadim zásadou: „Neublíž veľkým, ale pomôž malým“. Myslím si, že je na škodu, že sme za ostatných 30 rokov podporovali hlavne veľkých producentov poľnohospodárskych komodít a úplne sme zo zoznamu podporovaných firiem vyradili potravinárov a hlavne malých, stredných a rodinných farmárov. Pravdivosť môjho tvrdenia potvrdzujú čísla a porovnanie stavu slovenského agropotravinárstva s inými členskými štátmi EÚ.

Pritom jediné, čo potrebujeme, je implementácia zákonov, vyhlášok a nariadení vlády do praxe tak, ako to urobili aj iné štáty. Máme dobrú legislatívu, ale to, čo nám chýba, je ochota a snaha uviesť príležitosti a náš potenciál do praxe.

Napríklad máme schválenú a v Bruseli notifikovanú legislatívu na zriaďovanie farmárskych bitúnkov a stačilo by na nevyčerpané podpory v rámci PRV vyrátať katalógovú cenu na takéto bitúnky. Predpokladám, že v priebehu niekoľkých mesiacov by na Slovensku vyrástlo niekoľko desiatok bitúnkov, ktoré by pomohli farmám ekonomicky rásť, znížila by sa ich závislosť od vývozu živých zvierat do zahraničia a súčasne by sa znížila naša závislosť od dovozu mäsa zo zahraničia. Podobne je to aj s veľkými bitúnkami. Pokiaľ by boli vybavené modernou technológiou s nízkou závislosťou od ľudskej práce, dosiahli by sme výsledok v podobe konkurencieschopných cien mäsa na trhu. My to mäso aj tak predávame na Slovensku, ibaže sú naše zvieratá porážané a spracúvané v zahraničí.

Celý rozhovor si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 2/2025 na s. 20 – 22.

Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.

Lada Debnárová