Vápnenie vinohradu patrí k základným agrotechnickým zásahom, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú celkovú životaschopnosť viniča – túto problematiku vo svojich prácach veľmi podrobne rozpracoval Ing. Gašpar Vanek, dlhoročný vedecký pracovník vtedajšieho Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho.
Tento vzácny človek po sebe zanechal množstvo poznatkov podložených praktickými prevádzkovými pokusmi na takmer všetkých druhoch pôd. Celoživotné výsledky jeho výskumov poukazujú na 3 základné pozitíva pravidelného vápnenia vinohradov, ktorými sú stabilná pôdna štruktúra a príjem živín, prirodzená obranyschopnosť, či dosahovanie harmonického zloženia hrozna a senzorických (organoleptických) vlastností vína.
#1 Nutričná hodnota vápnenia
Prostredníctvom vápnenia zabezpečujeme dodávku 3 dôležitých živín, ktorými sú vápnik (Ca2+), horčík (Mg2+) a síra (SO42-). Údaje o nutričných potrebách sa rôznia, v prípade vápnika je to však ročne približne 150 – 200 kg (CaO) /ha, niektoré zdroje uvádzajú až do 250 kg/ha. V prípade síry je to 80 – 120 kg/ha.
Keďže vápnik musí byť prijatý koreňovým systémom, vyžaduje sa dostatočná saturácia – nasýtenie pôdy katiónmi (Ca2+). V prípade vápnika, horčíka a draslíka je nevyhnutné vyhodnocovať Katiónovú-výmennú-kapacitu pôdy (KVK), teda reálnu schopnosť viazať najdôležitejšie katióny. Namerané hodnoty nám poskytujú údaje o reálnej nutričnej zásobe v pôde.
S cieľom udržať produkčný potenciál, je nevyhnutné udržiavať nasýtenosť pôdy vápnikom a horčíkom u ťažkých ílovitých pôd na úrovni (Ca2+ 80% / Mg2+ max. 10 % / H+ max. 5%). Pri stredne ťažkých pôdach na úrovni (Ca2+ 70-75 % / Mg2+ 10-12 % / H+ kyseliny max. 10 %.
Vápnik je stavebným komponentom bunkových stien, významným spôsobom teda ovplyvňuje rast koreňového systému a celej nadzemnej biomasy. Jeho nedostatok je sprevádzaný obmedzenou dodávkou zo starších orgánov do rastúcich častí, čo významne ochudobňuje (poškodzuje) mladé listy. Nezastupiteľný je rovnako pri vyzrievaní/drevnatení, a s tým súvisiacou toleranciou voči mrazom.
Pre zaujímavosť, J.W.Conradie z Vinárskeho a enologického výskumného ústavu Stellenbosch poukazuje na vysoké zastúpenie vápnika viazaného v kôre kmeňa v raných fenofázach. Pri porovnávaní počas prvých 3 týždňov sa vo fáze pučania obsah vápnika v kôre kmeňa takmer zdvojnásobil.
Počas nasledujúcich 45 dní sa obsah vápnika v kôre neustále zvyšoval až postupne dosahoval 3-násobne vyššie hodnoty oproti hodnotám nameraným v pletivách koreňov. Najvyššie hodnoty kumulácie vápnika neskôr dosahovali samozrejme listy – takmer 49 % celkového obsahu.
#2 Pôdna štruktúra a vodo-vzdušný režim
Napriek tomu, že pôdy vo vinohradoch bývajú zvyčajne odolnejšie voči zhutneniu, nárast mechanizácie môže aj v tomto prípade viesť k problémom s utláčaním. Pozornosť je potrebné venovať hlavne ťažším pôdam, bohatším na obsah ílu. Najdôležitejšou úlohou stabilnej pôdnej štruktúry v prípade vinohradov je však vsakovateľnosť zrážok a následné hospodárenie s vlahou.
Z nedávnej minulosti si viacerí pestovatelia pamätajú napr. fatálne následky suchého roka 2022. Napriek tomu, že vinič veľmi dobre znáša sucho a intenzívny rast všetkých orgánov viniča prebieha pri teplotách 25-30 °C, počas celej fenofázy je nevyhnutná dostatočná zásoba vody. Najväčšia spotreba je v období intenzívneho rastu a následne pri období mäknutia, dozrievania bobúľ.
Minimálny ročný úhrn zrážok pre tieto potreby je 300-350 mm, avšak optimálny je 550-650 mm ročne. Dospelý vyvinutý koreň viniča v letných dňoch odparuje približne 1 l vody z 1 m2 listovej plochy. Na rastlinu pripadá priblížme 4-14 l vody.
Pravidelné vápnenie v tomto prípade významným spôsobom zlepšuje tzv. retenčnú schopnosť pôdy,inými slovami - schopnosť pôdy uchovať zachytené zrážky pre potreby hlavného obdobia vegetácie. Z pohľadu prísunu zrážok ide o zrážky počas zimného a skorého jarného obdobia. Práve toto je obdobie s relatívne dostatočným prísunom, ktoré je nevyhnutné v pôde uskladniť pre potreby suchších mesiacov.
Úlohou vápnenia je v tomto prípade zlepšiť štruktúru pôdy – po aplikácii vápenatých hmôt uvoľnené katióny vápnika (pozitívny náboj) spájajú ílovité častice (negatívny náboj) do stabilných pôdnych agregátov - ide o proces tzv. flokulácie.
Vápnik ako dvojmocný katión (Ca2+) spája dve ílovité čiastočky a vytvára štruktúru podobnú „domčeku z karát“. Takto formovaná štruktúra vytvára dostatočné množstvo makro-pórov. Práve dostatočný počet makro-pórov umožňuje zlepšenie vsakovania vlahy a jej uskladnenie v pôdnom profile.
Celý článok nájdete v AGROMAGAZÍNe 1/2025 na stranách 16 – 17.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Patrik Ciklaminy, Calmit, spol. s r. o.
Snímky: Calmit, spol. s r. o.
