Iba úrodné pôdy umožňujú vysoké výnosy. Čo robí dobrú ornú pôdu a aké vlastnosti môžete cielene zlepšiť? Jedna vec je istá: úrodná orná pôda je najdôležitejším zdrojom každého poľnohospodára. Zároveň sa výrazne líšia svojou povahou a produktivitou – dokonca aj v rámci oblasti.
Odpovedá odborník na pôdu Hansgeorg Schönberger, N.U. Agrar GmbH, Schackenthal.
Základom je typ pôdy
Typ pôdy je najvýraznejšou vlastnosťou pôdy. Je určený obsahom piesku, bahna a hliny, ktoré ovplyvňujú fyzikálne vlastnosti pôdy v dôsledku rôznych veľkostí zŕn. Patria sem napríklad kapacita akumulácie vody alebo infiltrácia vody, prísun a dostupnosť živín, ako aj kapacita pufru a filtra.
- Piesok (veľkosť častíc 63 až 2 000 μm) je najhrubšou frakciou jemnej pôdy. Kvôli veľkosti častíc a uhlovým obrysom je piesok zodpovedný za stabilitu a nosnosť, za odtok vody a prevzdušňovanie pôdy.
- Strednou frakciou je bahno (priemer 2 až 63 μm). Obsah bahna úzko súvisí s podielom stredných pórov, a preto odráža schopnosť pôdy zadržiavať vodu. Aj keď sú katióny v malej miere viazané na bahno, kvôli nízkej priľnavosti a malému povrchu v porovnaní s ílovitými časticami sú pôdy bohaté na bahno náchylnejšie na zanášanie ako ílovité pôdy.
- Hlina (< 2 μm zrnitosti) je najjemnejšou frakciou v pôde a je zložená z ílových minerálov. Tie sú zodpovedné za viazanie katiónov. Trojvrstvové ílové minerály, ako je illit, smektit alebo vermikulit, môžu obsahovať viac katiónov ako dvojvrstvové ílové minerály, ako je kaolinit. V závislosti od zloženia ílových minerálov môže sorpčná kapacita ílu, a tým aj pôdy kolísať.
- Hlina je zmes častíc hliny, bahna a piesku. Nízky obsah ílu (< 15 %) sa nazýva piesčitá hlina, vysoký obsah ílu (> 25 %) sa nazýva ílovitá hlina a viac ako 30 % ílu je hlinitá hlina.
Vo všeobecnosti platí, že "vnútorný povrch", a tým aj priľnavosť medzi časticami pôdy sa zvyšuje, čím menšie sú častice. Napríklad 1 g častíc piesku má vnútorný povrch do 1 000 cm², 1 g bahna do 1 m² a 1 g hliny dokonca do 400 m². Preto sú ílovité pôdy súdržnejšie ako bahnité alebo piesočnaté pôdy – preto sa na nich tiež ťažšie pracuje.
Ílové minerály sú zvonka záporne nabité (-). Vďaka tomu pôsobia na kladne (+) nabité katióny (napr. draslík, amónium) ako mnoho malých magnetov a zabraňujú ich posunu v pôde. Na druhej strane ílové minerály môžu tiež držať katióny tak silno, že ich rastliny už nedokážu absorbovať. Toto sa označuje ako fixácia živín, ktorá je zosilnená suchom.
Pridávaním vody môže íl napučať a pri strate vody opäť zmršťovať. Týmto spôsobom sa hlinité pôdy s vysokou hustotou môžu samy uvoľňovať (napr. mrazová štruktúra pôdy, letná štruktúra pôdy). Vo vlhkých, ílovitých pôdach je však prevzdušňovanie obmedzené, z chemického hľadiska tu prevládajú redukčné podmienky.
Ideálna pôda
Ak by sme si mohli želať ideálnu ornú pôdu, obsahovala by 15 až 20 % ílu, 60 až 70 % bahna a 10 až 15 % piesku v pevnej látke. Okrem toho by bol obsah humusu 2 až 4 %.
Pri nižšom obsahu ílu môže pôda uchovávať menej živín, vytvára menej stabilné kamenivo a horšie tlmí pôdne herbicídy. Ale ľahšie sa s ňou pracuje. Mimochodom, pojem "ľahká alebo ťažká pôda" je odvodený od spracovateľnosti a nie od hmotnosti: ľahké pôdy, t. j. piesok, majú vyššiu špecifickú hmotnosť ako ťažké, ílovité pôdy.
Pri vyššom obsahu ílu dokáže pôda ukladať viac živín, avšak je ťažšie ju spracovať, najmä v mokrom alebo suchom stave, a má tendenciu k suchému viazaniu katiónov. To si tiež vyžaduje vysoké aplikačné dávky pôdnych herbicídov. Okrem toho sa s obsahom ílu zvyšuje podiel mŕtvej vody, ktorá nie je pre rastliny dostupná, a zvyšuje sa aj riziko zamrznutia pôd nasýtených vodou.
Pozitívne je, že hlina všeobecne posilňuje vzlínavosť pôdy. So zvyšujúcimi sa hlinenými zložkami sa však zvyšuje aj kapilárny odpor, čo spomaľuje stúpanie vody. Nižší obsah bahna ako "ideálna pôda" obmedzuje schopnosť pôdy akumulovať vodu. Vyšší obsah bahna naopak zvyšuje skladovaciu kapacitu, ale zhoršuje stabilitu pórov a zvyšuje tendenciu k kalu.
Nižší obsah piesku obmedzuje prenikanie vody do pôdy, takže dažďová voda presakuje pomalšie. Na druhej strane pri príliš vysokom podiele piesku klesá kapacita pôdy na ukladanie vody a živín. Piesočnaté pôdy navyše horšie tlmia herbicídy, čo zvyšuje riziko poškodenia herbicídmi - najmä na miestach chudobných na humus.
V druhej časti nášho seriálu o pôde sa budeme venovať významu zhutnenia pôdy a vysvetlíme, prečo je humus nevyhnutný pre jej kvalitu.
Orba na ílovitej pôde: Vysoký obsah ílu robí pôdu súdržnou a sťažuje obrábanie pôdy. (Zdroj obrázka: Berning)
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Titulná foto: Snímka: Höner
