Družstvo v Kežmarku je dobrým príkladom ako sa dá skĺbiť sociálna a ekonomická stránka podnikania. Zamestnancov si tu vážia, vytvárajú im vhodné pracovné prostredie, poskytujú viaceré benefity. Ľudia to všetko vďačne vracajú späť do podniku vo forme poctivej práce, premietnutej do špičkových pestovateľských, chovateľských, a následne hospodárskych výsledkov. Do takéhoto prostredia sa radi hlásia aj mladí absolventi škôl, pretože tu im vedia ukázať krásu a zmysel práce v poľnohospodárstve.
Výborné úrody
„Obhospodarujeme 1 300 hektárov ornej pôdy a 700 hektárov TTP. V tomto roku sme zaznamenali pri jarnom jačmeni úrodu 6,2 t/ha, pšenice sa urodilo rekordne u nás 7,8 t/ha a repky sme uzavreli s priemerom 3,7 t/ha,“ hovorí na úvod Vladimír Baran, predseda PDP Kežmarok.
V minulosti pestovali viac pšenice, väčšinou na 380 ha výmere, ale vplyvom situácie na trhu znížili osev len na 250 ha a viac pestujú jačmeň, repku a lupinu. „Lupinu pridávame ako bielkovinovú zložku namiesto sóje do kŕmnych zmesí, ktoré si sami vyrábame. Pri tejto plodine sme už dosiahli aj úrodu 2,85 t/ha, v tomto roku to boli 2 t/ha. Snažíme sa čo najmenej kŕmnych zložiek nakupovať, radšej ich vypestujeme na našich poliach,“ prezrádza Vladimír Baran využitie lupiny pri kŕmení 1300 kusového stáda dobytka.
Rekordne skorá žatva
V Kežmarku pripravujú siláž aj pre blízku bioplynovú stanicu, kde rovnako dodávajú maštaľný hnoj, ale na oplátku vracajú naspäť do pôdy celú produkciu digestátu. „Kukuricu pestujeme na 280-hektárovej výmere. V tomto roku po prvýkrát, po naplnení silážnych jám, zberáme vlhké zrno na CCM, na čo sme ponechali 30 ha,“ vysvetľuje Vladimír Baran.
Mimochodom, vlani začali so zberom silážnej kukurice koncom septembra, tento rok o mesiac skôr. Rekordne skorá bola aj žatva, začínali v polovici júla a končili pár dní pred koncom tohto mesiaca. Nemajú síce vlastné kombajny, spoľahnúť sa ale môžu na dlhoročného poskytovateľa služieb Miroslava Barabáša z Brezna.
Šľachtiteľský chov dojníc
Milú udalosť mali na družstve v apríli, miestny chov dojníc bol uznaný ako šľachtiteľský. Od 400 dojníc dodávajú blízkej mliekarni denne 9 tisíc litrov mlieka, pričom je zaujímavosťou, že z toho 6 tisíc litrov patrí do kategórie mlieka A2A2. Takúto kvalitu mlieka, vhodného aj pre ľudí trpiacich intoleranciou k laktóze, dosiahli postupným šľachtením stáda.
„Vďaka poctivej práci našich ľudí nám vychádza mlieko v zelených číslach,“ teší Vladimíra Barana ekonomika pri tomto náročnom a v minulosti ťažko skúšanom odvetví poľnohospodárstva. Dojnice majú sústredené v jednej veľkej maštali postavenej pred 15 rokmi. „Keby sme vtedy nepostavili novú maštaľ, dnes tu už asi nie sme, ekonomicky sa nedal chov v starých maštaliach udržať. Síce v tom čase prišla mliečna kríza, bol problém nazbierať peniaze na výplaty, ale keď sme chov nezrušili vtedy, teraz už určite nie,“ zdôrazňuje Vladimír Baran.
Vhodné pracovné prostredie
V PDP Kežmarok sa musíme pristaviť pri téme ľudia. Polovica ich zamestnancov má menej ako 40 rokov. „Priemerný vek našich dojičiek je 23 a zásobovačov v živočíšnej výrobe 24 rokov. Máme slušných, poctivých ľudí, čo platí rovnako aj o rastlinnej výrobe. Prežívame v súčasnosti akoby taký sen, prajem si aby trval čo najdlhšie,“ opisuje Vladimír Baran pracovné prostredie na kežmarskom družstve. Pochvaľujú si tu tiež systém duálneho vzdelávania. Vlani takto prijali troch nových zamestnancov, úspešných absolventov praxe počas školy.
Celý článok nájdete v decembrovom čísle časopisu AGROMAGAZÍN 12/2024.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Štefan Ščecina, AGROMAGAZÍN
Na hlavnej snímke: Ľudia v Kežmarku svojej práci rozumejú, čo sa odráža vo výborných výsledkoch.
