Dlhodobo patria k špičke v rámci chovov holštajnského plemena. To nakoniec dokázali niekoľkonásobným víťazstvom v súťaži o najlepší šľachtiteľský chov tohto plemena (naposledy vlani – viac v článku na s.9). O tom, čo treba vidieť za týmto úspechom, sme sa porozprávali s manažérom chovu dojníc akciovej spoločnosti AGROCONTRACT Mikuláš Viliamom Korpášom.
Odpoveď na a otázku v čom spočíva tajomstvo úspechu Mikulášskeho AGROCONTRACTu nehľadal náš hostiteľ dlho. V prvom rade je to podľa neho o „osvietených“ majiteľoch. Majitelia farmy v Mikuláši majú chuť chovať dojnice a robia svoju prácu naplno: Nielen manažérsky, ale aj investične. Investície sú realizované takmer nepretržite od vzniku firmy pred viac ako 28 rokmi. Dôležité je tiež, že okrem výstavby nových objektov a inštalácie technológií sa v Mikuláši investuje aj do opráv, resp. úprav technologických celkov s odstupom času tak, aby išli s dobou. Investovať treba, samozrejme, v dlhšom časovom horizonte, a preto je dôležité nepoľavovať ani v rokoch, keď je kríza na trhu s príslušnou komoditou (teda s mliekom). Len takto sa nedá stratiť výhľad na cieľ, ktorý je často až za horizontom. Bez cieľa sa však nedá úspešne podnikať. Dôležitou súčasťou úspechu je, samozrejme, špičkový genofond a výživa, bez adekvátneho technologického zázemia sa však nemôže daný genofond naplno prejaviť. Špičkové technológie tiež napomáhajú pozitívnemu vplyvu riadenej výživy v chove HD.
Podľa pána Korpáša je veľkým šťastím firmy, že jej majitelia majú okrem záujmu o rozvoj firmy aj obrovský prehľad o dianí v sektore prvovýroby mlieka. Sú otvorení novým postupom, technológiám i manažérskym opatreniam. Väčšinu inšpirácií pre svoje rozhodnutia čerpali a čerpajú zo zahraničia, najmä z USA. Komunikácia s takýmito vrcholovými manažérmi je inšpirujúca a bežný zootechnik nemusí prosíkať o to, že potrebuje pre napredovanie chovu nové investície. V Mikuláši sa skôr stáva, že iniciatíva prichádza zo strany majiteľov farmy.
Nebáť sa hľadať nové krmivá
Nosnou sacharidovou plodinou pre výživu HD je kukurica. O tom sme sa presvedčili aj pri našom príchode na farmu, keď v jej priamom okolí predstavovala kukurica dominantný prvok v kultúrnej krajine. Je to plne v súlade s filozofiou pestovať krmoviny na čo najbližších parcelách pri strediskách so živočíšnou výrobou. Tento prístup znižuje ekonomickú a logistickú náročnosť výroby objemových krmív (v prípade väčších vzdialeností treba do odvozu nakosenej hmoty zaangažovať aj služby). Na budúci rok bude tento trend síce narušený (kvôli striedaniu plodín), v roku 2024 sa však na parcely okolo fariem opäť vrátia krmoviny v maximálne možnej miere.
Bielkovinová výživa zaznamenala v posledných 10 rokoch jednu markantnú zmenu. Časť porastov lucerny nahradila nová krmovina – raž pestovaná na produkciu siláže. Výhodou tejto plodiny je aj fakt, že nepotrebuje osobitné vybavenie na svoj zber. Pri raži treba dávať väčší pozor na správny obsah sušiny pretože pri jej nadmernom zvýšení sa krmovina navezená do žľabu ťažšie utláča.
Po prvých pokusoch s výmerou tejto plodiny okolo 200 ha (polovica bola určená pre kravy a polovica pre jalovice) sa v aktuálnom roku kosilo na siláž už 860 ha tejto krmoviny. Výmera lucerny bola tento rok 420 ha. Okrem využitia jesennej a zimnej vlahy (čo rezultuje do vysokých úrod zelenej hmoty, ktoré sú v týchto podmienkach momentálne vyššie ako pri lucerne) je výhodou tejto krmoviny aj veľmi dobrý obsah dusíkatých látok (vlani mali niektoré ražné siláže až 21 % NL). Aj preto by chceli v AGROCONTRACTe túto jeseň zasiať viac ako 900 ha raže na siláž. Lucerne sa v posledných rokoch v tunajších pôdno-klimatických podmienkach až tak nedarí. Podobná situácia je aj na farme odchovu jalovíc, kde je mnoho pieskovitých pôd. Kritické sú najmä neskoršie kosby. Isto ste uhádli, že príčinou je nedostatok vlahy. Ten je limitujúcim faktorom aj pri sejbe plodín v druhom slede po zbere porastov raže. Tento rok zasiali v AGROCONTRACTe po raži 260 ha sóje a 600 ha kukurice na siláž. Siláž raže je určená v prvom rade pre výživu dojníc. Vyššia výmera tejto plodiny je náročná na čas (silážovanie trvá často aj 10 dní), takže ako prvé sa kosia porasty určené pre výživu dojníc. Dĺžka „zberového okna“ je však pri raži približne polovičná, takže porasty, ktoré sú kosené neskôr majú mierne vyšší obsah vlákniny (teda aj nižšiu stráviteľnosť) a nižší obsah NL. Stále sa z nich však dá dorobiť kvalitné krmivo pre výživu jalovíc.
Marián Dukes, Slovenský CHOV
Snímka: autor
Celý článok nájdete v letnom dvojčísle Slovenského CHOVu na s.12-13.
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
