Banner_Agobiznis_1000x150-2021

logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

ovce_dojenieVplyv frekvencie dojenia na zloženie a kvalitu mlieka bahníc


V posledných rokoch sa pozornosť chovateľov dojných oviec na Slovensku intenzívnejšie sústreďuje na zvyšovanie produkcie mlieka. Chovatelia sa snažia zvyšovať produkciu mlieka niekoľkými spôsobmi. Či už prostredníctvom obmeny stáda alebo krížením. Pri tomto všetkom je však dôležité sústrediť sa aj na fyziologické a morfologické predpoklady zvierat pre získavanie mlieka.

 


Jedným z často diskutovaných krokov pri zvyšovaní produkcie mlieka v zahraničí je aj frekvencia dojenia (t.j. zvýšením počtu dojení za deň). Avšak ukazuje sa, že zvyšovanie frekvencie dojenia nie vždy ovplyvní produkciu tak, ako si chovateľ predstavuje. V poslednom období sa využíva aj znižovanie frekvencie dojenia s cieľom zníženia pracovného zaťaženia a nákladov chovateľa. Dokonca aj výsledky rôznych výskumných prác uvádzajú pomerne rozdielne výsledky, čo sa týka vplyvu frekvencie dojenia na produkciu mlieka (tabuľka č.1). Zatiaľ čo pri zvýšení frekvencie dojenia z dvakrát na trikrát denne bol pozorovaný 15–35 % nárast produkcie mlieka, pri znížení produkcie z dvakrát denne na jedenkrát denne pokles produkcie sa pohyboval až medzi 15–67 %. Avšak okrem množstva vyprodukovaného mlieka frekvencia dojenia ovplyvňuje aj zloženie a kvalitu mlieka. Kvalita a zloženie vyprodukovaného mlieka sú rozhodujúcim parametrami pre dobrú výťažnosť a výrobu kvalitných a zdravotne neškodných výrobkov určených pre spotrebu ľudí. Nesprávne zvolená frekvencia dojenia (resp. neprispôsobenie iných chovateľských podmienok predovšetkým kŕmnej dávky) môže mať za následok zhoršenie zloženia mlieka, plodnosti a produktívneho života zvieraťa.

Špecifiká anatómie vemena oviec

Jedným z faktorov, ovplyvňujúcich účinok frekvencie dojenia, resp. rôznych intervalov medzi dojeniami je anatómia mliečnej žľazy a ejekcia mlieka. Vytvorené mlieko vo vemene prežúvavcov je uložené v dvoch oddeleniach: alveolárnom a cisternovom (schéma 1). Prerozdelenie mlieka medzi tieto dve oddelenia je rozdielne v závislosti od plemena, štádia laktácie, poradia laktácie a intervalu dojenia. Pri vplyve frekvencie dojenia na produkciu mlieka zohráva významnú úlohu práve cisternové oddelenie, kde sa uskladňuje vytvorené mlieko medzi dojeniami. Pri bahniciach bola zistená rôzna tolerancia k predĺženým intervalom dojenia práve v závislosti od veľkosti cisternového oddelenia. Nakoľko fyzická kapacita cisterny je limitovaná, predĺžený interval dojenia zvyšuje vnútrovemenný tlak a obsah látok limitujúcich tvorbu mlieka v alveolách, čoho dôsledkom dochádza k poklesu tvorby mlieka alveolárnymi bunkami. Pri bahniciach s väčšou kapacitou cisterien môže byť uložená väčšina vytvoreného mlieka v cisterne, a teda alveolárne mlieko má dosť priestoru na odtekanie z alveol do cisterny v priebehu predĺženého intervalu dojenia, čím sa zabráni negatívnym účinkom pôsobiacim na sekréciu mlieka. Tým však pri kratších intervaloch dojenia môže byť tento efekt vyšší pri bahniciach s menšími cisternami.

V období medzi dojeniami je len časť tvoriaceho sa mlieka premiestňovaná z alveol do cisterny. Cisternová frakcia je hneď získateľná pre dojenie mechanickým prekonaním ceckového zvierača. Alveolárna frakcia zostáva v sekrečných alveolách a alveolárnych vývodoch, kde je pevne viazaná adhéznymi a kapilárnymi silami. Toto mlieko je možné získať len po  vyvolaní reflexu ejekcie mlieka. Kým pri kravách cisternové mlieko reprezentuje len okolo 20 % celkového objemu mlieka uloženého vo vemene pri 12-hodinovom intervale dojenia, pri ovciach je táto frakcia podstatne väčšia a v závislosti od plemena sa pohybuje medzi 40-80 %. Preto počas dojenia oviec je možné značnú časť mlieka vydojiť bez reflexu ejekcie. Mlieko nachádzajúce sa v alveolách obsahuje viac tuku ako mlieko nachádzajúce sa v cisterne. Potvrdilo sa to aj pri rôznych hodnotených intervaloch dojenia. Prenos mliečneho tuku z alveol do cisterny sa spomaľuje s nárastom intervalu dojenia. Veľký rozmer tukových guľôčok v spojení s aktívnym vylučovaním potrebným pre ich premiestnenie do cisternového oddelenia (čiže reflexom ejekcie mlieka) podporuje ich akumuláciu v alveolárnom oddelení. Toto je pravdepodobne dôvodom, prečo je koncentrácia mliečneho tuku zvyčajne nižšia v cisternovom než alveolárnom mlieku pri dojných ovciach.

 

Práca bola realizovaná v rámci APVV-15-0072 a Operačného programu č.313011W112.

Celý článok si môžete pričítať v májovom Slovenskom CHOVe na s.32-34.

Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu. 

 

Ing. Lucia Mačuhová, PhD., a kol.

NPPC-VÚŽV, Nitra  

Institute for Agricultural Engineering and Animal Husbandry, Freising, SRN

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Snímka: archív autorky



Najaktuálnejšie ceny agrokomodít

Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel. Aktualizované každých 10 minút

Interagros

pottinger

agbiz-KUHN-performer

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov

SK_Agrobiznis_BOKY_200x800-2021-1

SK_Agrobiznis_BOKY_200x800-2021-2