logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

zamyslenie-jaguarVeľkonočné zamyslenie: Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím

Koľko rokov môže trvať plné oživenie (výstavba) nášho poľnohospodárstva? Je to vôbec ešte možné?

Pri hľadaní odpovedí najprv načrime do našej histórie. Badať v nej z hľadiska poľnohospodárstva tri úplne odlišné epochy. Trvali po plus - mínus 30 rokov. Nie až 46 - ako stavba jeruzalemského chrámu.

Prvú si dovolím viazať ku vzniku 1. československej republiky a následným trom desaťročiam. Ide o zložité obdobie konca 1. svetovej vojny, veľkej hospodárskej krízy a príprav na vypuknutie 2. svetovej vojny. Končí februárom 1948. Veľmi zlé časy pre akékoľvek odvetvie (snáď okrem zbrojárskeho). Výrazná časť obyvateľov (drvivá väčšina predkov všetkých z nás) vtedy žila hlavne z gazdovania. Zrejme i s tým súvisí skutočnosť, že politicky veľmi silnou bola Agrárna strana (a jej predchodkyne či nasledovníčky).

Za 20 rokov, do vypuknutia 2. svetovej vojny, boli bezmála 18 rokov premiérmi vlád ľudia s veľmi blízkym vzťahom k poľnohospodárstvu. Traja pochádzali priamo zo statkárskeho prostredia (Antonín Švehla, František Udržal a Jan Malypetr). Štvrtý - Milan Hodža - bol synom evanjelického kňaza, no vidiecke prostredie veľmi dobre poznal (plne chápal jeho radosti, no hlavne starosti) a 6 rokov pôsobil vo vláde ako minister poľnohospodárstva. V roku 1924 inicioval vznik Československej akadémie zemědelskej. Skvelý počin. O ľudských a odborných kvalitách pánov Švehlu a Hodžu bolo už na tomto portáli písané (http://www.agrobiznis.sk/component/content/article/1-uvod/5075-komentar-ponohospodari-a-politika).

Aký bol prínos „premiérovania“ agrárnikov pre rozvoj poľnohospodárstva, je vzhľadom na vojnami a hospodárskou krízou postihnuté obdobie nehistorikovi ako ja veľmi ťažké posudzovať. Chytím sa tu len jednej, ale podľa mňa nespochybniteľnej skutočnosti. Podarilo sa im výrazne rozvinúť statkársku i maloroľnícku hrdosť. Čo ju môže viac ilustrovať, ako odhodlanie mnohých brániť svoj majetok pri následnej kolektivizácii vlastným telom? Schopnosť obetovať vlastný život či osobnú slobodu a budúcnosť svojich blízkych pre aspoň dočasnú záchranu svojho - esenciálnu existenciu rodiny zabezpečujúceho gazdovstva?

Epocha druhá. Je spojená, žiaľ, aj s násilnou kolektivizáciou, väznením „kulakov“, následnou nutnosťou plniť kontingenty na hrane ľudských síl roľníckych rodín. Vtedajšia štátostrana prijala sovietsky model veľkoplošného poľnohospodárstva. Hlavným cieľom bolo zabezpečiť dostatok lacných potravín pre robotníkov, roľníkov a pracujúcu inteligenciu. Hoci na čele vlád už nestáli agrárnici (táto tradícia úplne skončila v roku 1938 Milanom Hodžom), poľnohospodárstvo patrilo vždy ku prioritám všetkých vlád komunistickej strany. Veľkoplošné poľnohospodárstvo vďaka tomu dokázalo priniesť i viaceré úspechy, hlavne v obilninárstve. Vybudovaná bola „nová dedina“ s dostatkom pracovných príležitostí, bohatým spoločenským, kultúrnym a športovým životom. Za cenu veľmi vysokých nákladov sme boli pri väčšine poľnohospodárskych produktov sebestační, schopní i ich vývozu. Krajina však výrazne zmenila svoju pôvodnú malebnú tvár a značne utrpela biodiverzita a životné prostredie.

Epocha tretia. Začala Novembrom 1989 a medzníkom bol i vstup Slovenska do EÚ. V prvých slobodných voľbách v roku 1990 sa o hlasy voličov uchádzala aj poľnohospodársky zameraná strana (Spojenectvo poľnohospodárov a vidieka). Získala približne 3 % hlasov. Politici týmto výsledkom akoby nastálo nadobudli presvedčenie, že agrárne témy nie sú pre voličov príťažlivé. Dovtedajšie, aspoň navonok významné spoločenské postavenie poľnohospodárov, sa vytratilo. Nasledoval vstup zahraničných obchodných reťazcov na Slovensko začiatkom nového milénia. Ich bohato prestreté pulty potravín znamenali pre nášho spotrebiteľa istotu plného stola. Zvolený systém vyplácania podpôr v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a minimálne doplatky k nim z národných zdrojov viedli k zdecimovaniu chovov všetkých druhov hospodárskych zvierat a odvetví špeciálnej rastlinnej výroby. S následným prepadom sebestačnosti v ich komoditách výrazne pod 50 %. Veľkoplošná rastlinná výroba - vďaka orientácii podpôr na výmeru obhospodarovanej pôdy, modernej technike a šikovnému manažmentu týchto fariem sľubne napreduje.

Príde (snáď) štvrtá. Predchádzajúce tri epochy naznačujú, že na „postavenie“ niečoho nového je v agrikultúre potrebných viac ako 30 rokov. Je to vlastne generačný interval ľudskej populácie. Samozrejme, vždy by malo platiť, že to, čo funguje, je hlúposťou zboriť. No je pred nami stále veľa toho, čo treba postaviť. Najprv by ale mala nastať široká dohoda na vízii, aké poľnohospodárstvo chceme mať na Slovensku v roku 2050. Zrejme to úplne nenastane, preto nasledujúce riadky vnímajte sčasti i v rovine virtuálneho sviatočného priania.

Išlo by minimálne o toto: Ako uchrániť najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu pred ďalšou zástavbou (ilustračné foto), ako do pôdy vrátiť optimálne mikrobiologické procesy, ako opäť dostať prirodzený život na povrch pôdy a do jej okolia, ako zmeniť vzhľad našej krajiny. Ako zabezpečiť, aby obehové hospodárstvo prispelo k neutrálnej uhlíkovej stope v roku 2050. A pri tom všetkom – určite nie v poslednom rade - i to, ako výrazne zvýšiť podiel kvalitných domácich potravín v jedlách na našich tanieroch. Je to vôbec splniteľné? Zatiaľ viem len jediné – bude to chcieť obrovské množstvo peňazí, informácií, poznatkov a hlavne zanietených, múdrych a pracovitých ľudí (akých sme tu, našťastie, mali nemálo aj počas všetkých v tomto texte definovaných doterajších epoch). Ľudí, ktorých bude mať naša spoločnosť v úcte. No a to je veľká výzva aj pre nás - médiá.

Ján Huba

Ilustračné foto: Jakub Huba



Najaktuálnejšie ceny agrokomodít

Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel. Aktualizované každých 10 minút
agrofilm

2021-08-agropoistenie

pottinger

agbiz-KUHN-performer

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov