Rok 2016 sa zapíše do histórie ovocinárstva a vinohradníctva na Slovensku ako rok, kedy snaženie ovocinárov a vinohradníkov negatívnym spôsobom poznamenali neskoré jarné mrazy.
Ani tam, kde farmári urobili opatrenia na ochranu proti mrazom často nedával stav po mrazovej vlne dôvod na optimizmus. V mnohých prípadoch išlo o mrazy, na aké si nikto nepamätá. Bolo tomu tak aj z dôvodu, že sa skombinovala advekčná situácia – kedy mrazy spôsobuje prúdenie studeného, často suchého pevninského vzduchu od severu, severovýchodu až východu a radiačná situácia, kedy za bezvetria a jasnej oblohy dochádza počas noci k vyžarovaniu tepla z pôdy, ktoré uniká do vyšších hladín atmosféry a k povrchu pôdy klesá studený vzduch z vyšších vrstiev atmosféry. Dosť netypicky boli napríklad mrazy zaznamenané po predchádzajúcom popoludňajšom a večernom daždi, keď sa v druhej polovici noci obloha vyjasnila, čo umožnilo straty tepla z aj tak vychladeného povrchu pôdy a prízemnej atmosféry. Okrem toho sa mrazové poškodenia z hľadiska plošného vyznačovali značnou nepravidelnosťou.
Počasie v máji a v júni, na veľkej časti územia Slovenska s dostatkom vlahy a zväčša miernymi teplotami vytvorilo podmienky pre regeneráciu ovocných drevín i viniča. Ani pri dobrej regenerácii však tieto kultúry nemajú zostať bez pomocného zásahu pestovateľa.
Doc. Ing. Oleg Paulen, PhD. , KOVV FZKI SPU v Nitre
Celý príspevok si môžete prečítať v čísle 4/2016 časopisu Sady a Vinice.