logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

trhy a ceny energie Možný vývoj agrárneho trhu a olejniny

repka03Možný vývoj agrárneho trhu a olejniny

Doterajší vývoj trhu v EÚ, teda aj u nás, je z pohľadu poľnohospodárov

dlhodobo nepriaznivý. Ide o veľmi nízke ceny z rastlinnej i živočíšnej výroby. EÚ je v bilancii agroobchodu relatívne vyrovnaná - vyváža husto siate obilniny či nápoje a dováža sójový komplex.

 

Ale žije, exportuje, hlavne strojárske a chemické výrobky. Má nesporne rad pozitívnych cieľov - zvýšiť blahobyt obyvateľstva. Na to ale nestačí a tak popri spotrebnom tovare zaisťuje lacné potraviny. Dosahuje to pomocou agrárnych dotácií a vysokou intenzitou výroby vďaka agrochemikáliám, kvalitnému osivu, vyspelej mechanizácii, veľmi nízkemu počtu pracovníkov, znalosťami atď. Nestačí na dostupné bývanie a zmysluplnú prácu. A tak v príjmovo veľmi rozdielnej EÚ (až 8krát) máme nasýtených bezdomovcov, ale aj nespokojných, zodratých poľnohospodárov. Ich bohatstvo je za cenu vykorisťovania seba a svojej rodiny.

To sú známe veci. Avšak všetko sa Euroamerikou neriadi. Cez rad chýb svet na rozdiel od EÚ získava novú pôdu a niekde zvyšuje intenzitu výroby. Tu si musíme uvedomiť, že najlacnejšia produkcia je bez vstupov, prehnane povedané zasejem a zožnem. Avšak chce to skoro nekonečnú výmeru pôdy a výkonnú mechanizáciu. Nebude to vyhovovať živočíšnej výrobe, ktorá žiada individuálnu starostlivosť. Tiež tomu, čo cez technologický pokrok vyžaduje ručnú prácu, zvyčajne zeleninárstvo, ovocinárstvo, chmelárstvo, vinárstvo atď.

Pandémia a produkcia potravín

Všetko sa v súčasnosti rýchlo mení. Či je to dobré, alebo zlé nevieme. Počet ľudí sa za posledných 200 rokov znásobil na súčasných takmer 8 miliárd, najeme sa viac, relatívne ubudlo nenasýtených. Relatívne poklesol počet belochov, hlavnej populácie Euroameriky. Naopak narastá význam arabských krajín, Afriky, južnej Ameriky a "pôrodnice sveta" - Ázie. Súčasné riziko pandémie koronavírusu je možné vidieť aj inak. Možno sa tretí svet hlási o svoje práva. Nie je normálne, že za 1 kg pšenice sa platí 14 centov a 1m2 novostavby je cenený skoro na 4000 €. Možno sa majú na novo "rozdať karty". Mnoho štátov tretieho sveta vyváža len cenovo znehodnotené agrárne suroviny. Alebo suroviny všeobecne. A čo továreň sveta = Čína? Veď aj rúška muselo dovážať vyspelé Nemecko, Francúzsko, USA atď. A čo surovinové centrum sveta v Rusku? Čo urobí tlač peňazí, ktorému hovoríme kvantitatívne uvoľňovanie? Vraj je na svete 2x viac peňazí, než je svetové HDP. Utíchli správy o imigrantoch. Čo urobí "home office", neprítomnosť zahraničných robotníkov, individualizácia života s dopadmi na celú spoločnosť, odmietanie fyzickej práce? Nevadí to "vláde peňazí"?

Z agrárneho pohľadu, tak ako pri každej prvovýrobe, môže byť len lepšie. Sme biologickej podstaty, jesť a piť sa musí! Je síce pravda, že sa dajú vyvážať stroje a dovážať potraviny, ale má to veľa fatálnych chýb. Uživiť skoro pol miliardy obyvateľov EÚ nejde. Každý dovoz bude zaťažený nákladmi na dopravu, poistenie, zisk dopravcu a nákupcu atď. A to nehľadíme na bezpečnosť - na sebestačnosť pri strategickej potravinárskej produkcii. Čas zvládnutia agrárneho sektoru peniazmi (dotáciami), čo stále menej platí, skončil. Hlavný príjem musí byť z ceny produkcie. A tá musí byť veľkovýrobná, s agrochemikáliami! Inak nemôže byť EÚ sebestačná, bezpečná, nasýtená. Prirodzene zostane ekologické poľnohospodárstvo, dovoz a vývoz, vrátane ciel atď. Skrátka, víno budeme vyvážať, sóju dovážať. To platí aj pre štáty v rámci EÚ, pretože spoliehanie na iné sa v pandémii Covid 19 ukázalo ako nesprávne.

To nie je zlá predpoveď. Znamená totiž rast cien a obmedzenie vplyvu dotácií. Určite sa musí zvýšiť sebestačnosť. A to aj u takej produkcie, ako sú bravčové mäso, zeleninárstvo a ovocinárstvo, tiež mliekárenstvo, spracovanie a predaj potravín. Je toho veľa čo tu neuvádzame: šľachtenie a semenárstvo, plemenárstvo, agrárny výskum a strojárstvo, aspoň niečo robiť vrátane východiskových účinných látok z agrochemikálií.

Je súčasným faktom, že USA očakáva rekordnú úrodu kukurice a na to reaguje EÚ zvýšením dovozných ciel. Tiež farmárska cena repky je nad minuloročnou úrovňou 350 €/t. Podobne kopíruje vlaňajšok biedna cena pšenice. Nerastie aj napriek pretrvávajúcemu africkému moru v Číne, kedy raste výkupná cena ošípaných, neplatí to pre spotrebiteľa. Ešte na Liptove 10.3.2020 zástupcovia osivárov, rovnako ako úrady EÚ, očakávali rast plôch slnečnice. Ale v skutočnosti sa jej zasialo oveľa menej ako vlani. Víťazí dovoz z Ukrajiny, rastie význam dovozovej sóje a hlavne narastá tuk z palmy olejnej a prepadá sa EÚ výroba bionafty. Výrazný rast farmárskych cien, tým aj spotrebiteľských je napriek tomu v malovýrobnej, a predpismi stále viac zvieranej EÚ, nevyhnutný. A príde to nečakane.

Agrárna zmena sveta

Doteraz najdôležitejšia obilnina Európy pšenica, už bola viac než pred desiatimi rokmi prekonaná ďaleko výkonnejšou kukuricou. Tá je teraz najvýznamnejšou plodinou ľudstva. A pšenicu fakticky prekonáva aj najdôležitejšia potravina sveta - ryža. Jednotkou v produkcii tukov už nie je sója, ale niekoľko rokov palma olejná. Sója ale zostáva najvýznamnejším zdrojom bielkovín. Je východiskovou surovinou produkcie mäsa, mlieka, vajec atď. Až na EÚ ju skoro všade možno získať len ako GMO, glyfosátovú. Čo naše mäso a iné? Cukru už dávno nevládne cukrová repa ale trstina. Ľan ako surovina pre textil skoro zanikol a "všetko" je z bavlny alebo umelých vlákien. Z kedysi hladnej Číny sa stal najväčší producent a importér potravín na svete. Živočíšne zdroje, napríklad tuky a vláknina, majú stále menší význam v prospech rastlín.

USA sú stále najvýznamnejším potravinovým exportérom zásluhou mimoriadnych priemerných úrod na hektár, zhruba 11 t/ha z ohromných plôch kukurice a tiež sóje 3,4 t/ha bôbov. Ale už druhýkrát za sebou ju v produkcii sóji prekonala Brazília. Z nej sa stáva agrárny líder sveta. Je jednotkou v produkcii cukru, kávy, najnovšie aj sóje. Tiež má najväčšie kladné saldo rozdielov vývoz - dovoz agrárnych komodít. A to ukazuje cestu aj nám . Trebárs agrárne vynikajúce Holandsko nemá skoro pôdu, ale vládne EÚ v osivách, kvetoch, skvelými vývozmi mliečnych výrobkov. Napriek relatívnej "malosti" má vynikajúcu obchodnú sieť. Nemecko nás zahltilo supermarketmi, má špičkové úrody, ale aj dvojnásobnú hustotu obyvateľov. Na viac ako 10% výmery SRN sú pevné, vode nepriestupné plochy. Preto má agrárne saldo cez skvelý spracovateľský priemysel a obchod rovnako ako napríklad obdobná Británia, záporné. A poľnohospodárstvu EÚ vládne "sladké, úrodné" nepreľudnené Francúzsko.

Zaviedli sme "protiruské agrárne sankcie". Z Ruskej federácie (kde je len necelých 9 ľudí/km2, pre porovnanie Slovensko ich má asi 111/km2, priemer sveta vrátane púští má viac ako 50 obyvateľov/km2) sa stal "agrárny tiger". Je nielen hlavným svetovým producentom plynu, nafty, kovov, ale sankcie mu otvorili cestu k využitiu nedozerného pôdneho bohatstva. Keď ešte asi pred piatimi rokmi bola EÚ hlavným pšeničným exportérom sveta, teraz ju vytlačilo Rusko. A exporty idú mimo Egypta do púštnych krajín Blízkeho východu s petrodolármi. Ukrajina sa stala jednoznačne hlavným producentom slnečnice. A slnečnicový olej sa v EÚ najviac kupuje, repkový sa mení v metylester, náhradu nafty. Tým sa ničí pestovanie repky nielen u nás, ale aj inde v EÚ. Navyše - napríklad Ukrajina nie je výnosovo až tak zlá, ako sa myslí. Rovnako ide o zisk. A ten je tam, kde sú najnižšie náklady: v Austrálii, Kanade, Rusku atď.

Exporty áut a pod. nesmú obmedzovať clá. Preto už nehľadíme na výrub pralesov a dovážame obnoviteľnú naftu z palmy olejnej. Všetci jeme, ale HDP agrárneho sektora EÚ zostáva na smiešnych cca 3%. Aby sa produkovalo a v supermarketoch bola zachovaná veľmi nízka cena potravín, dostávame dotácie. Sme formálne liberálni, ale ovocie a zeleninu si až na nevypestovateľné tropické výnimky, kúpime len z EÚ. Agrovývoz z EÚ za svetovú cenu je stratový. Preto zostáva naše nadbytočné obilie, pšenica či novo v "domastenom" svete aj repka, cenovo nízko. Ide o snahu EÚ o agrárnu neprebytkovosť. To, že nie sú byty, sú drahé energie, na to ani EÚ nemá. Principiálne ide o nesúrodosť smiešne lacných agrárnych surovín, cenovo dostupných potravín, predraženého bývania a drahých energií. A do tej zmesi problémov prichádza povinnosť štátu hradiť napríklad školstvo a nežiadať za to potrebné výstupy v odborníkoch, remeselníkoch atď. A vady sú aj inde, nevyrieši ich ani Brexit Britov.

Dotácie aj po koronavíruse a ekonomickom prúsere zostanú. Ale mení sa to - obetovali sme textil, asi príde na rad cukor a tuky. Musíme rozšíriť produkciu kukurice a oprieť sa o živočíšnu výrobu, o hovädzí dobytok, o kŕmenie, trávu, vodu. Znížiť náklady, neveriť malovýrobe. Obyvatelia po zdražení potravín nebudú hovoriť o škodlivosti agrochemikálií, GMO, repke, mäse atď. Pretože smiešne lacno nakupujú v marketoch hovoria o erózii, ochrane prostredia, ekológii. Pritom poľnohospodári sa stali poľnohospodármi práve kvôli vzťahu k prírode a krajine.

Otepľovanie, vzduch, voda, zmeny plodín a výroby, vízia

Otepľuje sa, obsah CO2 sa pozitívne zvýšil z 0,03 na 0,04%, v posledných rokoch menej a nárazovo prší, je viac veterno a slnečno. Na druhú stranu úrody plodín rastú, vegetácia produkuje stále viac. Svet má priemernú teplotu skoro 15 °C za rok, v Čechách a na Slovensku to bude tak 9-10 °C a to aj v teplom roku. Z pohľadu autora je súčasný klimatický vývoj agrárne kladný. Len je potrebné lepšie hospodáriť s vodou. Tiež sa technologicky a agrárnou štruktúrou prispôsobiť zmenám ako ukazujeme ďalej. Nesmieme prestať pracovať, žiť z dotácií. Môže prísť aj regulácia "posvätného súkromného vlastníctva" či pôdy a výroby.

Všetky kontinenty mimo Európskej únie rozorávajú, produkujú. Svet rozširuje plochu zavlažovanej pôdy, viac hnojí, produkčne rastie pri všetkých komoditách, hlavne pri tukoch, cukre. Rozvoj výroby a tým aj spotreby je predovšetkým v rozvojovom svete. Skoro sa netýka Európy. Tá už stagnuje, je na vysokej životnej úrovni a stretáva sa s imigráciou. Európa "zelená", obmedzuje agrochemikálie, rieši tzv. čisté zdroje energie, rastie v nej byrokracia, prepadá sa prvovýroba na úkor bankovníctva a služieb, miznú sociálne väzby. A pritom poľnohospodárstvo je prvovýroba. Človek je biologickej podstaty čo sa nezaobíde bez sociálnych väzieb.

Tab. 1 Priemerné ročné prírastky vo svete v rokoch 2000-2016. Vypočítané z FAO.

Ukazovateľ

Medziročná zmena v %

Prírastok ľudstva

+1,2

Prírastok spotreby mäsa celkom

+2,6

Prírastok spotreby mlieka celkom

+2,5

Prírastok spotreby vajec

+2,5

Prírastok produkcie obilnín

+2,1

Prírastok produkcie olejnatých semien

+5,0

Kalorický príjem: 2005 = 2753 Kcal, v roku 2016 už 2904 Kcal na osobu a deň svetoobčana.

V štruktúre plodín Slovenska aj Českej republiky sa svetové zmeny (tab.1) premietli úplne zásadne (tab. 2-4). Všeobecne sa rozšíril podiel ozimín, hlavne pšenice a repky. Kukurica, v socializme určená hlavne na silážovanie z dôvodu prepadu živočíšnej výroby (s tým je spojený pokles viacročných krmovín) výrazne znížila svoje zastúpenie. S nástupom bioplyniek sa jej výmera začala rýchlo zvyšovať. Na Slovensku bioplynové stanice nemajú také zastúpenie ako v ČR. Ale rastie rozsah zrnovej kukurice, otepľuje sa a kukurica tu dáva oproti pšenici o skoro 20% vyššiu úrodu zrna. V Česku jej zrnovému rozšíreniu stojí v ceste potreba sušenia.

Slovensko po oteplení a raste spracovateľského aj spotrebiteľského dopytu rozšírilo zastúpenie ozimného dvojradového sladovníckeho jačmeňa. Tiež, už nielen na Žitnom ostrove, sa vysieva v dobe siatia ozimnej pšenice jarný jačmeň. Na začiatku októbra sa dá vysievať aj jarný hrach a mak. Mimoriadne je Slovensko veľkou výmerou tvrdej pšenice, prevažne ozimnej. Semolínová pšenica už tu predstavuje cca 11% (zber 2019) z pšenice celkom. V Českej republike je odhadom 1%. Česko naopak rozšírilo zastúpenie maku, výroby osiva, bioplynových staníc, bohužiaľ aj fotovoltaiky a „veterníkov“. Len z časti udržalo domáce šľachtenie plodín a má väčšiu živočíšnu výrobu. Tiež české ovocinárstvo je v lepšom stave, všeobecne ale veľmi nedostatočnom. Zeleninárstvo upadlo. Ešte viac na Slovensku, ktoré má preň v Podunajskej nížine skvelé podmienky. Španielsko ale lepšie. Ceny dovozov teda rastú a to nehovoríme o kvalite.

Tab. 2. Zastúpenie vybraných plodín a ornej pôde ČR a SROV. Vypočítané zo štatistických úradov ČR a SR.

Plodina a rok

1930

1990

2019

ČR

SR

ČR

SR

ČR

SR

Obilniny v tom

58,6

64,1

50,5

55,0

55,0

57,3

pšenica

10,7

20,0

25,2

27,0

34,1

30,3

raž

21,7

11,5

3,8

3,0

1,3

1,0

ovos

16,0

10,5

2,4

0,9

1,7

0,9

jačmeň jarný

9,8

17,0

10,3

10,8

8,6

6,4

kukurica - zrno

0,3

5,1

0,9

10,0

3,1

14,7

Olejniny v tom

0,2

0,2

4,0

4,6

18,5

19,3

repka

0,0

0,0

3,3

2,1

15,4

10,9

hořčica

0,0

0,0

0,3

0,1

0,5

0,4

mak

0,2

0,2

0,3

0,3

1,1

0,4

slnečnica

0,0

0,0

0,2

1,9

0,8

3,7

sója

0,0

0,0

0,1

0,3

0,6

3,6

Strukoviny

1,9

1,8

1,7

0,8

1,4

0,7

Zemiaky

11,5

10,4

3,4

3,6

0,9

0,6

Cukrová repa

4,7

2,5

3,6

3,3

2,4

1,6

Jednoročné krmoviny

1,5

2,1

18,2

18,0

11,8

6,3

Viacročné krmoviny

22,4

10,3

15,4

12,3

8,4

9,7

Zberová plocha v % (tis. ha)

100% (3836)

100% (1757)

85% (3271)

88% (1543)

64%*

(2462)*

77%*

(1349)*

*osevná plocha

Tab. 3 Podiel ozimných plodín* ČR a SR vo vybratých rokoch. Vypočítané zo štatistík ČR a SROV.

Štát/Rok

1990

2000

2019

ČR

39%

46%

56%

SR

35%

37%

45%

*ozimné plodiny = pšenica ozimná, jačmeň ozimný, raž celkom, triticale, repka ozimná, odhadujeme ozimné strukoviny, mak

Tab 4. Podiel kukurice v ČR a SR vo vybraných rokoch. Vypočítané zo štatistík ČR a SROV.

Štát/Rok

1990

2000

2019

ČR kukurica celkom

13,3%

9,0%

12,2%

ČR kukurica na zrno

1,4%

1,6 %

3,1%

SR kukurica celkom

22,0%

18,1%

20,2%

SR kukurica na zrno

10,0%

11,3%

14,7%

Na sucho je nutné reagovať. Napríklad hnojením repky (pri pšenici to nie je vhodné) od konca októbra. V Podunajskej nížine nič nebráni tomu vysievať jariny typu jarný jačmeň, hrach, mak, pred zimou a k tomu prispôsobiť ochranu proti burinám a chorobám. V suchých oblastiach, resp. teraz v rokoch s nedostatkom zrážok, je potrebné voliť vyššie výsevky. Pri repke zvýšenie z 50 semien na 70-80 semien/m2 je v suchých oblastiach (tam kde spravidla neurobia kvalitný sladovnícky jačmeň) potrebné. V oblastiach vlhších (urobia kvalitný sladovnícky jačmeň) postačí 50 semien/m2. Niečo podobné platí aj pre obilie. Samozrejme, že má vplyv odroda, termín sejby apod. Významne závisí na kvalite osiva. Nemôže sa rozvíjať len šľachtenie. So suchom sa dá skôr ako odrodami, bez toho aby sme zvlášť hybridné podceňovali, bojovať výberom vhodných druhov, spracovaním pôdy, sejbou, semenami, stimulátormi, hydrogélmi apod.

Budúcnosť nášho poľnohospodárstva

Budúcnosť poľnohospodárstva i belochov, vidím mimo práce, rozvoja poznania atď., vo využití zdrojov. Severná pologuľa, spravidla v miernom pásme, je pôdne o dosť väčšia ako tá južná. Je skoro všade bohatá na trávu, na vodu, v pásme Ruska, EÚ, USA, Kanady a pod. Pomerne málo zaľudnená. Sme cicavce a spotreba mlieka je typická pre belošské krajiny. Popri mlieku sú tu aj výrobky z neho. A aj bohatnúci, skôr sme hovorili tretí, či rozvojový svet. Ten silnie, bohatne. Začal jesť aj syry. Čína za posledných 10 rokov zvyšuje ich spotrebu=nákup každoročne o 6-13%. A je tu sušené mlieko, odtučnené sušené mlieko, maslo. Tiež Japonsko, Kórea, Mexiko, Alžírsko a v neposlednom rade i Rusko dováža z mliekárensky vynikajúceho Bieloruska syry aj maslo. Produkcia mlieka na Novom Zélande je až neuveriteľná. V mliekárenstve preto vidíme našu budúcnosť. A tým aj v rade väzieb na mlieko a dobytok.

Vízia môže byť modifikovaná radom vplyvov. Od cien energií, pohybov zásob, cez ekonomické, politické a netrhové vplyvy, až po ďalšie zmeny počasia. Vychádzame z toho, že zostane ľudský rod, bude žiť z potravín, nebudú globálne katastrofy typu svetových vojen, stámiliónových migrácií, skutočných pandémií atď. Zatiaľ nespomínam vplyvy, ako zámerné ovplyvnenie dažďov, nové zdroje energií, politické revolúcie. Počítame s ďalším otepľovaním, s rozvojom svetového obchodu a tým využívanie najlepších oblastí pre jednotlivé plodiny, s možnosťou zámeny jednej potraviny za druhú, s nezrúteným systémom štátov, ekonomiky, peňazí, s rastom pohodlnosti v tzv. vyspelom svete. Tiež počítame s kapitalizmom, ale aj s obavou, aby sa vláda peňazí neprehnala. Preto predpokladáme rast agrárnej sebestačnosti podľa štátov EÚ, rast farmárskych i spotrebiteľských cien pri znížení vplyvu dotácií.

V agro oblasti očakávame:

1.    Rast významu krajín s prijateľnou klímou, dostatkom vody a nízkou hustotou obyvateľstva (Argentína, Brazília, Kanada, Rusko, USA, všeobecne skôr na severnej pologuli.
2.    Rast ekonomík a spotreby potravín, vrátane tých viac zhodnotených (živočíšnej) v tzv. Treťom svete, hlavne v Číne, snáď aj v Indii.
3.    Rast významu tropického pásu a všeobecne najlepších zón vhodnosti pre tú ktorú pestovanú plodinu.
4.    Rast produkcie palmy olejnej (už najmenej 12 rokov hlavnej olejniny sveta) a sóje strukovej (hlavného zdroja bielkovín sveta, druhého hlavného zdroja tuku sveta). Výrazne vzrastie tiež produkcia cukrovej trstiny a kukurice.
5.    S týmto rastom a s nemožnosťou konkurovať (je ale aj politika, GMO, Conviso smart odrody), bude po textile spojený zánik cukrovej repy v EÚ i Európe. Nezaniknú ale prímorské a veľké cukrovary. Približne (pokles plôch je v EÚ už teraz) po roku 2035 sa v dnešnej EÚ prestane pestovať repka. Olej z palmy olejnej a sóje sa bude dovážať, u sóje aj získavať v EÚ tukových závodoch . Z olejnín bude EÚ ďalej pestovať len olivovníky. Slnečnica sa bude produkovať na Ukrajine a v Rusku. Takže v SR výrazne poklesne.
6.    Európa, podobne ČR i SR rozšíri zastúpenie ozimných plodín a tiež relatívne suchovzdornej a veľmi výnosnej kukurice. Kukuričná múka plošne prenikne do jedálnička. Pravdepodobne sa rozšíri domáca produkcia zeleniny a ovocia mierneho pásma. Ale aj napriek otepľovaniu sa nebudú u nás vo významnejšom rozsahu pestovať subtropické plodiny typu citrusov, fíg. Teplomilné plodiny nášho pásma ako fazuľa, cícer, paradajky, papriky, tekvica, melóny, sladké zemiaky, vinič atď. zvýšia plochu aj produkciu.
7.    Dôjde k obmedzeniu poľnohospodárskych dotácií a zníži sa využitie plodín na výrobu energie. Ceny agrárnych komodít aj spotrebiteľské výrazne narastú. Sčasti na úkor nákladov na bývanie. Budú ale zachované - a ešte sa posilnia - zásahy spoločnosti do výroby aj súkromného vlastníctva pôdy a lesov.
8.    EÚ, rovnako ako ČR a SR má teoretický priestor pre produkciu a vývoz potravín. Nestačí ale rozsah pôdy. Tiež cesta intenzifikácie je dosť vyčerpaná. Pravdepodobne sa rozšíri dvojúrodový systém a závlahy.
9.    Vďaka relatívnemu dostatku vody (a krmovín) sa hlavným produktom EÚ, SR, ČR stane kravské mlieko (tab.5). Po usušení sa bude vyvážať do tretieho sveta, vrátane Číny. Tento nosný program vyžaduje tak 10-20 rokov: vybudovanie maštaľných kapacít, zástav dobytka, postavenie a prevádzku sušiarní mlieka, syrárne, vybudovanie obchodných väzieb.
10.    Vďaka mliekárenstvu sa na polia SR i ČR vráti ďatelina, lucerna, bude sa starať o lúky a obnovu pasienkov. Nutne narastie aj výmera silážnej kukurice.
11.    Zvýšia sa výsevky plodín, výrazne sa zlepší kvalita osiva, pribudnú hybridné odrody so zvýšeným rozsahom rezistenciou, zakorenenia.
12.    Rozšíria sa plochy ozimných plodín, aby lepšie využili relatívny dostatok vody v zime. Ako oziminy sa začnú pestovať aj odolnejšie Jariny - jačmeň, hrach, mak a pod. Viac sa bude hnojiť pred zimou a v predjarí. Zlepšia sa spôsoby siatia, prípravy pôdy.
13.    Vzniknú nové riziká spojené s vlastníctvom  pôdy a relatívnej nezávislosti poľnohospodárov na spoločnosti.
14.    Na úkor supermarketov internet zvýši dodávky objednaných potravín od vybraných producentov. Vzniknú úložne, možno aj domáce. Do kuchýň preniknú nové technológie prípravy jedla vrátane ďalšieho rastu cestovín, kukuričnej múky a pod. Popri tom ale narastie význam rýchleho občerstvenia - "fast food" (singel domácnosti + neznalosť varenia).
15.    Slovensko na rozdiel od Česka bude ešte výraznejšie produkovať kukuricu na zrno. Česko bude mať oproti Slovensku väčšie relatívne zastúpenie potravinárskeho maku, horčice, rasce, množenia a šľachtenia osiva.
16.    S rastom požiadaviek na kvalitu a sebestačnosť sa obnoví zeleninárstvo, ovocinárstvo. Ale aj semenárstvo, vinárstvo a vinohradníctvo. Obmedzia sa vzdialené zahraničné dovozy.

Krajina(rok)

2014

2020*

Svet

65

68

EU**

288

309

USA

292

307

Rusko

214

218

Čína

27

22

India

48

70

N.Zéland

3982

4920

*odhad ** SR produkuje asi 165 kg mlieka/osobu/rok

17. Agro bude nutne prosperovať. Okrem iného aj z nenahraditeľného majetku a výroby. Podobne ale budú úspešné všetky odborné a „ľudsky“ potrebné činnosti.

Kolektív autorov:

Prof. Jan Vašák - Agrada s.r.o.

Ing. David Bečka, Ph.D. - ČZU Praha

Doc.Peter Bokor, Ph.D. - SPU Nitra



Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

pottinger

kuhn spravocanie pôdy

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov