logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

trhy a ceny analýzy kurzy.cz

komentar-politikaKomentár: Poľnohospodári a politika

Ján Huba

Politické strany (dovedna ich je 24) odovzdali zoznamy kandidátov

pre blížiace sa parlamentné voľby. Sú na nich i viaceré mená spojené s agropotravinárstvom.

 

Hlavne jedna nominácia vyvolala značné mediálne ohlasy a turbulenciu v samosprávach. U niektorých sme zas zaznamenali zvláštne správanie pred televíznymi kamerami. Nie som politický komentátor. Som agrárny výskumník a trochu žurnalista. Preto mi neprislúcha jednotlivé kandidátky komentovať. Uvediem ale dva vzácne príklady politikov z našej histórie. Mohli by byť vzorom pre tých, ktorý sa uchádzajú o naše hlasy. I pre tých, ktorí nad tým budú rozmýšľať v budúcnosti. Obaja muži mali blízko aj k žurnalistike, jeden urobil aj skvelú vec pre agrárny výskum. Budem citovať viaceré pramene.

Starší z vybranej dvojice je ANTONÍN ŠVEHLA. Narodil sa v sedliackej rodine v roku 1873. Od roku 1902 bol podpredsedom Združenia českých poľnohospodárov a v roku 1906 zakladal časopis Venkov. Počas 1. svetovej vojny bol jedným z vedúcich predstaviteľov domáceho odboja. 28.10. 1918 sa podieľal na vyhlásení samostatnej československej republiky. V roku 1919 sa stal predsedom Agrárnej strany a snažil sa o to, aby jej politika bola prijateľná pre veľkostatkárov i pre drobných poľnohospodárov. Od roku 1922 bol predsedom troch česko – slovenských vlád. V roku 1927 odmietol kandidovať za prezidenta a podporil T.G. Masaryka. Ten v Švehlovi nachádzal mravnú a ideovú autoritu. Program Agrárnej strany vyjadroval Švehlov názor, že vidiek musí stáť v prvých radoch v práci pre republiku a demokraciu. Príznačný pre neho bol politický realizmus. V roku 1926 na adresu rôznych radikálov poznamenal: Musíme byť opatrní, aby sme v žiadnom prípade neprekročili hospodárske možnosti. Schválená sociálna reforma by nám bola málo platnou, keby sme si na ňu nezarobili. Naše dejiny a naša kultúra nám nedávajú inú možnosť ako demokraciu. Švehla sa zo všetkých síl snažil o sociálny zmier. V časoch hospodárskej krízy napísal: V našom národe ako v každom inom sú dva póly. Jeden pól individuálneho egoizmu a druhý pól kolektívneho altruizmu (nesebecký, láskavý vzťah k iným ľuďom – pozn. autora). Medzi oboma pólmi musí dôjsť k dohode. Bohatí nemôžu pyšnieť v prepychu a chudobní nemôžu zúfať v nedostatku.

Mladší z vybranej dvojice je MILAN HODŽA. Narodil sa v rodine evanjelického farára v roku 1878. Získané vedomosti, znalosť jazykov, talent, pracovitosť i odvaha ho vo všetkých oblastiach, v ktorých pracoval, viedli k úspechom. Bolo to hlavne v žurnalistike (viedol noviny Slovenský denník) a v politike. Uvedomoval si aj dôležitosť výskumu. V roku 1924 stál pri zrode Československej akadémie zemědělskej. Jej pokračovateľkou dnes je Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied. V roku 1918 prispel k spísaniu tzv. Martinskej deklarácie. Po vzniku ČSR patril k politickým špičkám Slovenska, tiež ako vedúci činiteľ Agrárnej strany na Slovensku. Bol poslancom Národného zhromaždenia po celú existenciu 1.ČSR a ministrom viacerých rezortov (dvakrát ministrom poľnohospodárstva). V rokoch 1935 – 1938 bol predsedom vlády ČSR. Ako mysliteľ rozpoznal (ako jeden z mála) veľké nebezpečenstvá, ktoré vtedy tiahli Európou – ako ruského boľševizmu, tak aj nemeckého národného socializmu. Odmietol sa orientovať na ktorúkoľvek z týchto strán a vyzýval na „hrádzu“ a obranu voči nim vo forme užšej spolupráce krajín strednej Európy. Po „Mníchove“ emigroval do Francúzska, v novembri 1939 tu založil Slovenskú národnú radu ako orgán zahraničného odboja.

Antonín Švehla a Milan Hodža. Vzácne príklady pre našich politikov. Naplnia ich odkaz?



Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

pottinger

kuhn spravocanie pôdy

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov