logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

trhy a ceny analýzy kurzy.cz

farmaVeľké vs. malé – ktoré farmy treba podporovať?

Monika Budzák

Boj medzi malými a veľkými farmármi je prítomný aj na Slovensku.

Družstvá sú vraj príliš veľké a produkujú málo. Je to pozostatok zo socializmu a nám neostáva nič iné len dotovať malých farmárov, aby sa dokázali aspoň čiastočne dotiahnuť k veľkým agropodnikateľom.

 

 

Nie tak celkom. Nemecko je experimentálnym príkladom, na ktorom môžeme sledovať rozdiel trhovej a bývalej socialistickej ekonomiky. Rovnako ako v Československu, prebiehala aj v bývalej NDR kolektivizácia družstiev. Pozostatkom sú podniky, ktoré obhospodarujú nadpriemerne veľké plochy pôdy. Vo východnom Nemecku je priemerná veľkosť farmy okolo 230 hektárov, v západnom je to len zlomok okolo 40 hektárov. Pre porovnanie: na Slovensku je to okolo 80 hektárov.

Propaganda a silný nátlak zo strany štátu spôsobili, že do roku 1960 museli aj posledné rodinné farmy v NDR podnikanie zanechať. Poľnohospodári v socializme trpeli typickými problémami doby – nízke úspory, nízke investície, nízka produktivita, a vysoké zaťaženie životného prostredia. Obrovské družstvá využívali nadmerné množstvá chemických hnojív, vo veľkom vypúšťali odpadové vody a masovo chovali zvieratá. Poľnohospodárstvo hralo v socialistickej ekonomike napriek tomu dôležitú rolu – ešte v roku 1989 v ňom pracovalo až 10,8 % pracovnej sily (v západnom Nemecku len 4,2 %). Odhady hovoria, že až 4300 podnikov trpelo prezamestnanosťou, nehovoriac o zastaraných strojoch a schátraných maštaliach.

Po revolúcii zažilo východonemecké poľnohospodárstvo niekoľko bolestivých trhových lekcií. Medzi rokmi 1989 – 1993 sa zamestnanosť v poľnohospodárstve zredukovala o mohutných 90 %. Na Slovensku došlo tiež k rapídnemu poklesu pracovných síl v poľnohospodárstve, avšak trvalo to podstatne viac rokov ako v Nemecku. V rovnakom období ubudlo „len“ 50 % zamestnancov. (Pre porovnanie – momentálne sa na Slovensku diskutuje o veľkom prepúšťaní v U.S. Steel Košice, pričom avizované prepustenie 2500 zamestnancov predstavuje 20 % z celkového počtu zamestnancov tejto firmy u nás.) V bývalej NDR celkovo z poľnohospodárstva v priebehu niekoľkých rokov odišlo najviac ľudí. Už v roku 1995 pracovalo len 2,3 zamestnanca na 100 hektárov poľnohospodárskej pôdy, v západnom Nemecku to bolo dokonca viac: 4,9. V rovnakom období pracovalo na Slovensku 6,6 pracovnej sily na 100 hektárov.

Dodnes sú v bývalej NDR nižšie mzdy, nižšia produktivita firiem a nižší ekonomický rast. Priemerné mzdy sú v západnom Nemecku o cca 25 % vyššie. Poľnohospodárstvo je však svetlou výnimkou. Východonemecké farmy sú produktívnejšie a konkurencieschopné. Produktivita jedného zamestnanca v bývalej NDR je o 13 % vyššia ako na západe. Kým v západnom Nemecku dominujú malé farmy, vo východnom sa stali veľké farmy symbolom konkurencieschopnosti. A to neplatí len v rámci Nemecka, ale aj v porovnaní s farmami v celej EÚ.

Úspech východonemeckých fariem môžeme pripísať viacerým faktorom. Jedným z nich je odvaha reformovať. Bez vlastníckeho vzťahu mnohé družstvá upadali, a rovnako ako iné socialistické podniky, tiež trpeli prezamestnanosťou. Preto bolo prvou úlohou po revolúcii jednoznačne definovať vlastnícke vzťahy. Všetky bývalé socialistické družstvá sa museli pretransformovať do inej právnej formy (s.r.o., a.s., k.s., družstvo, a pod.) do konca roka 1991. V opačnom prípade automaticky zanikli. Regionálne parlamenty a súdy sa roky zaoberali otázkami ako rozdeliť majetok alebo ako vyplatiť podielnikov, ktorí už nemali záujem byť v družstve. Jednotlivé spolkové republiky postupne vytvárali pravidlá a učili sa navzájom, ako to robiť lepšie. Na rozdiel od Slovenska sa transformačný proces družstiev posunul výrazne vpred, hoci tiež neprebehol bez problémov. Následky nepodarenej „reformy“ slovenských družstiev je cítiť dodnes, keď je cieľom podielnikov skôr udržanie status quo, než konkurencieschopné podnikanie.

Zamestnanci z družstiev mali to šťastie, že východné Nemecko sa stalo súčasťou rozvinutej trhovej ekonomiky západného Nemecka. Hranice zmizli a neexistovala ani jazyková bariéra. Namiesto snahy o sebestačnosť či uzavretie hraníc tak liberalizácia výrazne pomohla východonemeckým farmárom. Podnikatelia zo západu mali skúsenosti a kapitál na to, aby pomohli susedom s prispôsobením sa trhovému prostrediu. Veľkosť fariem sa ale nestala prekážkou ich rozvoja.

Diskusia o veľkých a malých farmách dnes sa aj na Slovensku redukuje na „dobrý malý farmár“ a „zlý veľký farmár“. Pravdepodobné je, že agrodotácie (najmä fixné platby na plochu) motivujú k tomu, aby farmy získavali pôdu a hospodárili na nej s čo najmenšími nákladmi. To nevedie k produkcii s vyššou pridanou hodnotou. Malí farmári sú naopak často obeťami neflexibilného trhu s pôdou, keď im zákony výrazne komplikujú prístup k pôde. Právne prekážky len vyostrujú spor medzi veľkými a malými farmami.

Napriek tomu majú veľké farmy svoje zastúpenie na trhu – úspory z rozsahu im umožňujú dodávať lacnejšie tovary ako malým farmám. Malé farmy zase vedia flexibilnejšie reagovať na trhové podnety. Nemecké farmy slúžia ako dobrý príklad toho, že debata o veľkých a malých farmách je zbytočná. Nejde v nej totiž o hľadanie riešení, ale o hľadanie vinníka - a tým veľké farmy nie sú. Zaostávajúce poľnohospodárstvo je dôsledok bezcieľneho dotovania a právnej neistoty. Skôr ako sa začneme sústreďovať na veľkosť fariem, by sme sa mali zamerať na výsledky produkcie. A tie podporíme jedine systémovými reformami, ktoré môžu zo začiatku bolieť rovnako, ako tie v Nemecku.

Monika Budzák

INESS 

Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

banner-lemken-rubin10

banner-pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov