logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

projekty agromagazínu ročenka agrobiznis Môj príspevok k sebestačnosti: Keď som mal 7 rokov, dedko mi kúpil kozičku

zemiaky1Môj príspevok k sebestačnosti: Keď som mal 7 rokov, dedko mi kúpil kozičku

Volám sa Jakub, žijem v podhorskom prostredí Bielych Karpát v malej osade pod horami.

Sú to kopanice odpradávna predurčené na malé farmárčenie. Podmienky tu nie sú ideálne - lúky medzi horami, nie veľmi úrodné roličky. Napriek tomu prastarí a starí rodičia ťažko pracovali na svojich políčkach. Nie preto, aby farmárčili.

Potrebovali zabezpečiť obživu pre svoje rodiny. Kravička bola nielen živiteľka, ale aj pomocníčka na poli. Od mala som sa motkal okolo kráv, hydiny, králikov, ktoré dedko choval. Nielen motal, ale aj pomáhal. Hoci to pre malého chalana bola ťažká práca, robil som to s radosťou. Odmenou mi bol pohár mlieka alebo tvaroh. Som na nich odchovaný.

Mojím veľkým snom bolo chovať kozy. Choval ich môj sused. Nesmierne som po nich túžil a tak keď som mal sedem rokov, dedko mi kúpil moje prvé vlastné domáce zvieratko - malú kozičku. A tým sa to všetko začalo. Teraz mám dve kozy a štyri kozliatka a, samozrejme, chutné, zdravé mlieko. Mal som aj chovného capa, ale z priestorových dôvodov som ho nemohol chovať. Už ako 13 ročný som si zadovážil vlastné prasiatko, ktoré som sám choval. Lebo tie ,,naše“ neboli ,, moje“.   Otec mi s  mojimi aktivitami pomáha a mama ma podporuje. Chovám rôznu hydinu: sliepky, kačice, perličky. Mláďatá hydiny sa liahnu z vlastného chovu v malej liahni. Tak máme postarané o mäso a vajíčka a to v bio kvalite. V súčasnosti chováme aj prasiatka a kravičku, ktorá produkuje dostatok mlieka nielen pre našu potrebu. Vyrábame z neho tvaroh, syr a  maslo.

Na malých roliach pestujeme zeleninu tak, aby sme boli sebestační. Koreňovú, hľuzovú, rajčiny, papriku, zemiaky, baklažán....... Sadenice nekupujeme, tie dopestuje mama a  ak sa dá, snaží sa z vlastných semienok. K tomu všetkému patrí aj zabezpečovanie krmiva, sušenie sena. Prvým krokom bolo, že som začal študovať farmárstvo, avšak škola bola priďaleko od mojich zvierat, rodiny, tak som prestúpil na školu bližšie k domovu s odborom aspoň trochu príbuzným.

Aj keď je táto práca namáhavá, robím ju rád. Od detstva túžim byť farmárom a mať  malú farmu. Snažím sa napĺňať môj sen a viem, že cesta je to ešte dlhá a namáhavá, ale   táto práca ma napĺňa spokojnosťou. Možno raz... Snažím sa robiť pre to, čo sa dá. Nezačínam s niečím novým, len sa snažím pokračovať v šľapajach mojich predkov. Je to pre mňa prirodzená vec. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí sa len pousmejú nad tým, ako nám je dobre, keď máme takmer všetko doma, nemusíme nič kupovať. Áno, je to super, ale škoda, že nevidia prácu, ktorá je za tým. Ich opakom sú tí, ktorí vedia, čo všetko sa skrýva za výsledným produktom, ale nechápu, prečo to robíme, keď sa všetko dá kúpiť. Ja to viem. Je to radosť, niekedy smútok, pocit šťastia, keď sa darí, sklamanie z neúspechu. Nezameniteľný pocit.......

Jakub Tomeš, Stredná odborná škola obchodu a služieb, Nové Mesto nad Váhom, učebný odbor agromechanizátor, II.F

Partnerom iniciatívy je Farmárska revue a ASYF



Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

pottinger

kuhn spravocanie pôdy

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov