logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

projekty agromagazínu najagromanažér NAJ Agromanažér 2010: Predstavenie nominovaných

NAJ Agromanažér 2010: Predstavenie nominovaných

NAJ Agromanažér roku 2010: Stručné predstavenie nominovaných agromanažérov

 

 

Ján Šimunek – skúsený v celej výrobnej vertikále

 

predseda predstavenstva, AGRORENT, a.s.

Po štúdiu na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre začal pôsobiť v poľnohospodárskom družstve Rozvoj Nové Zámky na poste hlavného zootechnika. Neskôr sa chopil príležitosti a stal sa riaditeľom novozámockej divízie mliekarne Milex, ktorá sa neskôr transformovala na akciovú spoločnosť Mliekospol. V tom istom čase stál pri zrode holdingu 6 mliekarní s výrobou celej škály mliečnych výrobkov. Mal plány spracovateľský holding ešte užšie prepojiť s prvovýrobou a mliekareň udržať na úrovni pozície jedného z hlavných hráčov mliekarenského priemyslu v SR. Žiaľ, spoluvlastníci boli proti. Rozhodol sa tak sústrediť primárne na prvovýrobu. Umným manažmentom postavil ekonomicky na nohy bývalé PD Nesvady, dnes AGRORENT, a.s., ktorej je riaditeľom. Sám sa považuje za experimentátora, bez toho to podľa jeho slov nejde. Ako člen predstavenstva regionálnej pobočky COOP Jednota sa angažuje i v rámci obchodu, i keď pri súčasnej dominancii obchodných reťazcov priznáva, že bude pre prvovýrobu ťažké nájsť si spravodlivé miesto vo výrobno – spracovateľsko – obchodnej vertikále.     Stále však verí v regionálny model podnikania. Je presvedčený, že celú produkciu podniku by nebolo problematické odbytovať priamo v regióne. Problémom odbytu slovenskej agrárnej produkcie je však podľa jeho slov nedostatočné odosobnenie sa manažérov podnikov, čo vedie k trhlinám vo vzájomnej spolupráci. Výsledkom je absencia vytvárania spoločných podnikov, ktoré by tvrdo pracovali na spoločnom odbyte produkcie.

 

Miroslav Straka – podporil rozvoj i počas krízy

konateľ, AGRO-KUSTRA, s.r.o.

Po štúdiu na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre pôsobil dva roky na jednom z poľnohospodárskych družstiev v Topoľčanoch, aby v roku 1995 nastúpil na vlastnú podnikateľskú dráhu. Spoločne s obchodným partnerom založil spoločnosť AGRO-KUSTRA, s.r.o. Začínal s predajom poľnohospodárskej techniky, ku ktorej sa postupne pridali služby v oblasti mechanizácie a následne prvovýroba, keď spoločnosť prevzala tri agrárne podniky. Je asi jedným z mála agromanažérov na Slovensku, ktorý stavil na krízu ako na príležitosť pokračovať vo svojom rozvoji. V čase ekonomicky kritického roku 2009 rozhodol o medziročnom navýšení produkcie mlieka o 130 % a manažment zainvestoval do nových ustajňovacích objektov pre chov dojníc. Vďaka kríze boli investície menej nákladné, no a vďaka rozumnému hospodáreniu z predošlých hojnejších rokov si to mohol dovoliť. Výsledok: Náklady na mlieko klesli o 25 %. M. Straka verí, že čeliť ekonomickej kríze sa dá vyššou intenzifikáciou výroby. To potvrdzuje tým, že podnik každoročne navyšuje produkciu mlieka o 1 mil. litrov. Cieľom je méta 5 mil. litrov za rok. Dnes sú niečo za polovicou cieľového objemu. Živočíšna výroba je pilierom podnikania tohto manažéra. Rásť chcú i vo výkrme brojlerových kurčiat a súčasne sa už dnes môžu popýšiť najlepším chovom dojčiacich kráv v rámci súťaže NAJ Slovenský chov.

 

Peter Lelkes – pridaná hodnota má zmysel

predseda, PD Sokolce

Mohol ostať pri teórii, no rozhodol sa pre prax. Po ukončení štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre odmietol ponuku ostať na univerzite. Nastúpil do PD v Sokolciach, najprv ako personalista miezd. Prešiel pozíciami rozborára, plánovača, aby sa neskôr stal vedúcim ekonomického oddelenia. Pár rokov na to bol zvolený za predsedu, pričom tento post v podniku zastáva už 4. „volebné“ obdobie. Jeho ciľom je držať portfólio výroby podniku čo najcelistvejšie. Popri silnej rastlinnej výrobe tu nájdete i silnú živočíšnu výrobu, ktoré podľa slov P. Lelkesa musia fungovať v rovnováhe. Verí vo finalizáciu. Podnik prevádzkuje mlyn, ako i niekoľko obchodov, v ktorých predávajú vlastnú produkciu zo živočíšnej výroby. Nechýba vlastná čerpacia stanica či aktivity v stavebných prácach. Myslí na budúcnosť. Tvorba finančných rezerv je pre neho prioritou. I vďaka tejto stratégii ľahšie prekonali krízový rok 2009. Aj orientácia na spracovanie produktov má svoj zmysel. V rámci mlynu sa tak darí predávať pšenicu s vyššou pridanou hodnotou. Dostatok skladovacích kapacít manažér využíva ako nástroj pre dosahovanie väčšej flexibility v odbyte a za vyššie ceny. Nezanevrel ani na chov ošípaných. Vďaka špičkovým produkčným parametrom, vlastnej výrobni kŕmnych zmesí a tiež predaja časti produkcie cez vlastné obchody tak dokážu v Sokolciach robiť ošípané so ziskom. P. Lelkes si je vedomý, že ako spracovateľ si dokáže vyjednať vyššie ceny, než ako prvovýrobca. I preto sa na prvovýrobu snaží čo najviac naviazať spracovanie a vlastný predaj.

 

Peter Kijovský – mladý experimentátor

SHR, Agrofarma Medzany

I keď na prvotnú myšlienku podnikania v agrobiznise prišiel otec, samostatne hospodáriaci roľník František Kijovský, a sám rozbehol rušeň ekonomiky hospodárstva, profitabilným palivom tejto lokomotívy je už niekoľko rokov jeho syn Peter. Predovšetkým jeho podnikateľský duch, nápady a tiež ochota zariskovať sú tým správnym katalyzátorom pre zvyšovanie ekonomickej rýchlosti firmy.
I keď história mladšieho zo zástupcov Kijovských nie je až taká bohatá, vzťah k poľnohospodárstvu má pevne v sebe zakorenený. Od útleho detstva ho k nemu viedol otec. Popri práci na farme vyštudoval ekonómiu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, V minulom roku založil vlastnú firmu, AGROFARMA - K, s.r.o., a postupne do nej konvertuje hospodárstvo, ktoré roky viedol jeho otec. Špecialitou, pod ktorou Kijovských zrejme pozná väčšina slovenských farmárov, je odchov plemenných býkov slovenského strakatého plemena. Peter Kijovský vždy hľadá možnosti, ako pre produkciu nájsť odbyt. Nemá „veľké oči“ a nechce vyrábať „kvantitu“, pokiaľ vie, že o jeho produkciu nebude záujem. Malá farma profituje z kvality a tvorby nadštandardných obchodných vzťahov. Napríklad dodávajú zemiaky pre viaceré školské jedálne, za viac – menej stabilnú cenu bez ohľadu, aký je vývoj na trhu. Má podrobne preskúmané okolité reštaurácie a penzióny a aktívne rokuje o možnostiach dodávky čerstvej hovädziny do týchto zariadení. Mlieko odbytujú cez odbytové združenie do Poľska. Mladý experimentátor popri tom zainvestoval do dvoch mliečnych automatov pre predaj z dvora. Keďže až 85 % tržieb generuje živočíšna výroba, vie, že ak chcú uspieť, musia robiť kvalitu. A tú aj robia. Ich plemenné býky pozná celé Slovensko. O kvalite svedčí aj to, že takmer 20 % ich produkcie putuje priamo do inseminačnej stanice. Plemenné býky realizujú s viac ako 50 % - nou rentabilitou. Mladý farmár má vo vienku ďalšie inovatívne nápady. Keďže má vo vlastníctve časť lesa, plánuje robiť v malom energetický biznis a využiť drevo a nedopasky z TTP pre výrobu peliet.

 

Michal Horný – efektívny hospodár štátneho podniku

riaditeľ, Národný žrebčín Topoľčianky, š. p.

 

S chovom koní je spätý od malička. Ako jazdec postupne prešiel prakticky všetkými aktivitami spätými s chovom a výcvikom koní. Po štúdiu sa v deväťdesiatych rokoch, keď žrebčín zažíval destabilizačnú krízu, chopil ponúknutej šance a stal sa hlavným manažérom chovného objektu Hostie. Uspel. Katastrofálne výsledky natality dokázal zmeniť na európsku špičku. Pod jeho vedením Národný žrebčín v Topoľčiankach slávi renesanciu koní plemena lipican. Ako riaditeľ štátneho podniku má na prvý pohľad netradičnú úlohu. Jeho prioritným cieľom nie je dosahovať zisk, ale spraviť všetko pre rozvoj chovu koní v SR. Darí sa. Kone z Topoľčianok sú už dnes známe v celom svete a ich jazdci majstrami sveta vo viacerých jazdeckých disciplínach. Riaditeľ tieto úspechy pripisuje tímovému duchu jeho zamestnancov, jazdcov i ošetrovateľov. Jeho práca je prácou pre rozvoj chovu koní. Aj súkromným chovateľom koní žrebčín pod jeho vedením prináša možnosť výraznej úspory v rámci platieb za služby v porovnaní s Európou. Aktívne zháňa ďalšie finančné prostriedky pre ďalší rozvoj. Keďže štátne podniky sa nemôžu uchádzať o eurofondy, európske financie by mohli priniesť členstvá v renomovaných európskych združeniach. Ako hovorí: „Nechceme byť konkurencia pre súkromných chovateľov, my chceme pomôcť naďalej rozvíjať chov koní v SR. Nesmieme zastať, pretože prerušenie genetického reťazca by znamenalo okrem konca chovu i koniec tradície.“

 

Miroslav Štefček – muž, ktorý presne vie ako ďalej

predseda, PD Ludrová

Do PD v Ludrovej nastúpil hneď po skončení strednej školy ako zootechnik na jednom z hospodárskych dvorov družstva. Svoje napredovanie potvrdil o pár rokov neskôr, keď sa dostal na post vedúceho divízie živočíšnej výroby v podniku. Kontinuálne s funkciou na tomto poste študoval na SPU v Nitre, aby v roku 1993 získal titul inžinier. S novým predsedom prišiel do podniku i nový apetít po investíciách a diverzifikácii. M. Štefček razí jasnú stratégiu: Mať vopred premyslené podnikateľské zámery a vyrábať produkty, ktorým možno dodať pridanú hodnotu, resp. mať pre ne zabezpečený odbyt. Podnikateľské aktivity sa snaží vidieť cez financie, má ich precízne premyslené a hlavne prepočítané. Napriek krízovému roku 2009 sa tento v Ludrovej pod jeho vedením zapíše do histórie ako rok najväčších investícií (1,7 mil. EUR, t.j. 60 % z ročných tržieb podniku). Pokles cien na trhu umožnil podniku zrealizovať lacnejšie investíciu do menšej bioplynovej stanice. Tá má znížiť vlastné náklady na vykurovanie podniku o 50 % a tiež vykurovať i neďaleké budovy ďalších firiem, čo posúva jej návratnosť na zaujímavé úrovne. Nevzdáva sa chovu ošípaných, no silne ho orientuje na potreby trhu. Keď sú žiadané odstavčatá, robí len tie, výkrm robí skôr len sezónne. Naďalej sa mu darí znižovať náklady na výrobu mlieka, i vďaka vlastnej komplexnej výrobe krmív vrátane kŕmnych zmesi. Napriek zhoršenej solventnosti odberateľov sa nevzdáva ani ťažby dolomitického kameňa v lome patriacom podniku. Je človekom, ktorý nedá dopustiť na silu spolupráce kolektívu. I tento faktor považuje za zlomový v ďalšom napredovaní podniku.

 

Eva Roštárová – podniká v malom, a úspešne

SHR, Farma Brusno – Jelšiny

V agrárnej branži sa pohybuje od roku 1972 po nástupe do roľníckeho družstva Hron. Spočiatku bola zootechničkou, predsedníčkou revíznej komisie, neskôr sa stala vedúcou práve na hospodárskom dvore v Jelšinách. Po dohode s miestnym družstvom vzala farmu na vlastné plecia. Od roku 1992 tak podniká ako samostatne hospodáriaci roľník. Jediný zdroj jej príjmov pozostáva z produkcie mlieka. Napriek tomu,že podniká v prenájme a aj napriek dramatickému prepadu cien mlieka, ktoré je jediným zdrojom príjmov, dokázala vykázať zisk. Umne predáva mlieko s o 20 % vyššou realizačnou cenou ako predstavuje priemer SR. Jej malý chov s 80 dojnicami s priemernou úžitkovosťou cez 9900 l za laktáciu patrí k špičke na Slovensku. Nevlastní prakticky žiadne stroje, vo vlastnej réžii, aj to len čiastočne, dorába len objemové krmivá. Nedisponuje žiadnou automatizovanou technológiou kŕmenia, neskrmuje drahú sóju. Svoj chov dokonale pozná, dojnicu po dojnici. Vie, ktorá dojnica koľko dojí a podľa toho pridáva jadrové krmivá. Ručne, častokrát sama osobne. Vzhľadom na špičkovú úžitkovosť mlieko obsahuje výborné parametre v rámci mliečnych zložiek. I preto má realizačnú cenu za mlieko vyššiu. Ďalší plusový príjem tvorí využívanie kvóty na priamy predaj, cez ktorý zrealizuje 20 % z celkovej produkcie. Jej individuálny prístup k manažmentu chovu v podobe tvrdej, no precíznej práce má určite svoje opodstatnenie. Napokon dosahovať úžitkovosť cez 9 tis. litrov v 9. laktácii, to už je niečo! I také dojnice nájdete v chove E. Roštárovej. V krízovom roku 2009 si privyrobila i predajom jalovíc do Ruska. Tým, že stádo nemusí až tak intenzívne brakovať, si to môže dovoliť.

 

Zsolt Bindics – manažér, čo myslí ako obchodníci

konateľ, 4 Fruit, s.r.o.

Ako jeden zo štyroch zakladateľov spoločnosti 4 FRUIT, s.r.o., začínal od nuly, presnejšie kúpou prvého chladiarenského boxu. Popri rozbehu podnikania súčasne študoval na Ekonomickej univerzite. Podnikateľský plán manažéra vyplnil prázdne miesto v slovenskom biznise. Rast firmy tak v priebehu niekoľkých málo rokov prudko akceleroval. Dnes spoločnosť ponúka svoju produkciu, ako i importované ovocie a zeleninu, do viacerých obchodných reťazcov. K tomu sa pridružila i prvovýroba, konkrétne pestovanie rajčiakov v 5 ha skleníkov, vykurovaných za pomoci termálneho vrtu.

Zsolt Bindics už dávnejšie pochopil, že ak firma chce spolupracovať s obchodnými reťazcami, musí myslieť rovnako ako obchodníci. Splniť ich požiadavky nebolo jednoduché. Vedel, že k tomu potrebuje rozšíriť svoje aktivity. Preto založil odbytové združenie, pričom firma 4 Fruit zastrešila kompletne logistiku. Mladý agromanažér, člen Združenia mladých farmárov Slovenska tak vybudoval skladovacie kapacity, baliareň, triedičku, baličku a zaobstaral si i vlastnú dopravu. Ostatní členovia združenia dodávajú produkty, on ich podľa požiadaviek obchodníkov balí, upravuje a dováža prakticky priamo na pulty obchodov. Vďaka tomu firma získava v priemere od obchodníkov o 15 až 20 % vyššie ceny ako ostatní dodávatelia. Robí službu i pre ďalších členov združenia, ktorí takto môže de facto napriamo cez odbytové združenie ponúkať svoju produkciu obchodu. Podnik však stále generuje približne 50 % tržieb z importovaného ovocia a zeleniny, 30 % tvorí predaj vlastných rajčín a 20 % produktov od členov združenia. Cieľ je naďalej pomáhať rozvoju domácej produkcie a podiel tržieb medzi importovanou zeleninou a produkciou od členov združenia obrátiť (tržby z importu by tvorili len 20 %). Podnikateľ tak myslí i na rozvoj výroby ostatných členov združenia, aktívne s nimi komunikuje a predostiera im požiadavky obchodníkov. Je jasným dôkazom toho, že progresívne zmýšľanie sa vypláca.

 

Zoltán Strcuľa – receptom rozvoja môže byť ekológia

predseda, PD Važec

Po skončení školy naberal prvé agrárne skúsenosti na štátnom majetku v Liptovskom Mikuláši. Tu v nasledujúcich 20 rokoch zastával viaceré technicko-hospodárske funkcie. Hneď ako prišiel do PD Važec, stal sa jeho predsedom. Líderskú šnúru v podniku ťahá už 24 rokov. Podnik dominantne zameraný na živočíšnu výrobu po jej postupnom úpadku, vstúpil pod jeho vedením v roku 2005 do ekologického systému hospodárenia. Bol to správny krok. I keď podnik takmer vždy za éru predsedu hospodáril s kladným hospodárskym výsledkom, po vstupe do ekoprodukcie ešte viac narástla chuť rozvíjať sa. Vďaka predaju ekologického mlieka nezaznamenali v tomto segmente stratu ani v ťažkom roku 2009. Naopak, opäť sa im podarilo obnoviť chov oviec. V areáli podniku z ovčieho mlieka vyrábajú produkty a predávajú pod vlastnou značkou „Ekológia pod Kriváňom“. Predseda sa rozhodol nepreháňať to s cenami a taktika sa vypláca. Nestíhajú vyrábať. Vo Važci sa ročne premelie 80 tis. turistov, i preto sa dali na predaj z dvora. V hlave má už Z. Strcuľa ďalšie projekty. V blízkej budúcnosti chce spustiť vlastný malý bitúnok, aby sortiment predaja obohatili aj o ovčie a hovädzie mäso. V rekonštrukcii sú už i ubytovacie kapacity pre turistov z radov seniorov, keďže neďaleko Važca má vyrásť komplexné mestečko pre seniorov. Manažér neopomína ani vlastný marketing. Reklamná tabuľa na produkty na neďalekom diaľničnom privádzači, či družstvo na pohľadniciach. Presadzovanie vlastnej značky produktov a služby pre turistov je nepochybne nóvum v rámci slovenského agrosektora.

Boris Hrdlička – manažér flexibilne reagujúci na vývoj cien

predseda, Agrodružstvo Senné

Po skončení Vysokej školy poľnohospodárskej v roku 1990 nastúpil do dnešného družstva, vtedy ešte pod názvom Agrokombinát Závada. Prešiel cez funkciu vinohradník, ovocinár, hlavný agronóm a výrobár. Po vzniku Agrodružstva Senné hneď nastúpil na jeho predsednícku stoličku. Prvá neľahká úloha bola skonsolidovať upadajúcu živočíšnu výrobu. Po rokoch práce, formovania kolektívu vedúcich pracovníkov, sa to podarilo. Na svojich zamestnancov, ktorí sú ochotní pracovať i v časoch, keď sa darí menej, je patrične hrdý. Stavia totiž na tom, že len silný a súdržný kolektív dokáže robiť veľké výsledky. V Borisovi Hrdličkovi sa nepochybne skrýva veľký stratég, ktorý vnáša do riadenia potrebu nevyhnutnosti zachovania flexibility. Cieľom podniku je snažiť sa v rastlinnej výrobe dosiahnuť aspoň nulovú rentabilitu bez započítania dotácií. Dotácie sú bonus, idúci do rozvoja podniku. Bez ohľadu na to ako sa darí, podnik každý rok investuje do rozvoja aspoň 0,2 mil. EUR. Predseda sa nesnaží hnať za vysokými úrodami, rozhodujúca je ekonomika. Kľúčom k úspechu je snažiť sa čo najflexibilnejšie prispôsobovať aktuálnej situácii. Pri oziminách napríklad prispôsobuje vstupy k vývoju ceny agrokomodít na trhu. Keď začnú ceny na trhoch na jar klesať, manažment neváha redukovať mieru vstupov do týchto plodín. To isté platí o zdravotnom stave porastov. Ak plodina počas rastu stráca na výkonnosti a teda neprinesie očakávaný výnos, vstupy sa redukujú na minimum. Stratégia sa opláca, i keď za cenu občasných nižších výnosov, no súčasne pri nižších vstupoch. O tom, že sa predsedovi podarilo skonsolidovať živočíšnu výrobu, hovorí i fakt, že so ziskom realizuje výkrm HD.

Popri silnej vlastnej krmovinovej základni za to manažment vďačí i svojej aktivite hľadania odbytu v zahraničí. Takto sa darí realizovať produkciu pre slovenský trh s „nulou“, no predaj do zahraničia už zisk prináša. Pozitívny hospodársky výsledok dosahuje i v chove dojčiacich kráv. Živočíšnu výrobu považuje za esenciálny segment produkcie, po úpadku spracovateľského priemyslu v Lučenecko – rimavskosobotskom regióne je totiž s odbytom plodín problém. Do produktov ŽV sa mu darí konvertovať 50 % rastlinnej produkcie. I preto plánuje naďalej zvyšovať stavy dojníc. No ako dodáva, je dôležité mať plány, no ešte dôležitejšie je vedieť ich flexibilne meniť v závislosti od aktuálnych podmienok.

 

Ján Belák – nadšený diverzifikátor výroby

predseda, PD Čachtice

V poľnohospodárskom družstve Čachtice pôsobí od skončenia Vysokej školy poľnohospodárskej v roku 1989. V podniku postupne prešiel takmer všetkými profesiami. Od viacerých úrovní mechanizátora, cez osemročné pôsobenie na mieste podpredsedu bol v roku 2004 zvolený za predsedu. Patrí k dokonalým diverzifikátorom výroby v rámci rastlinnej výroby. Popri tradičných plodinách ostal verný aj cukrovej repe, chmeľu, ovocinárstvu, vinárstvu a najnovšie to skúša i v oblasti pestovania energetických plodín. Svojím prístupom ku kolektívu dokáže nadchnúť pre prácu i mladšiu generáciu zamestnancov. I preto v Čachticiach nájdete väčšinu zamestnancov vo veku do 40 rokov. Popri finančnom ohodnotení (niekedy i vo forme až 15. platu) J. Belák aktívne myslí i na kultúrne vyžitie svojich ľudí v podobe poznávacích zájazdov, bowlingu, divadla a iných aktivít. Ako tvrdí, stmeľuje to kolektív. A to prináša výsledky. Široké portfólio rastlinnej výroby preferuje i kvôli efektívnejšiemu využitiu zamestnancov v zimnom období. Určitú formu dvojho sociálneho zmýšľania sa však snaží vyvažovať efektívnou výrobou. Darí sa mu to. Neľutuje, že sa nevzdal pestovania chmeľu a cukrovej repy, hlavne cukrová repa je pre podnik nosnou tržnou plodinou. Predseda si je vedomý, že kľúčom k úspechu v poľnohospodárstve je mať zabezpečený odbyt. I preto všeobecne preferuje dlhodobých odberateľov a je ochotný ísť v konkrétnom roku pod aktuálnu trhovú cenu, ak má jeho odberateľ problémy. Keď sa zase darí menej prvovýrobe, dlhodobý odberateľ sa revanšuje. Je to vzájomne prospešné pre obidve strany. Dokonalým príkladom skvelých obchodných vzťahov je i 25 ročný kontrakt na odber hrozna pre renomovaného výrobcu vín Mrva & Stanko, ktorý platí vysoko nad priemernú realizačnú cenu hrozna v SR. V živočíšnej výrobe pokračuje v produkcii mlieka. Precízne dbá na kvalitu, čo dokumentuje i ocenenie roku 2010 od spoločnosti Rajo za dodávky mlieka s najvyššou kvalitou. Neváha sa púšťať do nových projektov. Už sa aj chytil podnikateľského zámeru miestnej firmy, ktorá plánuje vyrábať alternatívne pelety a ako jej potenciálny dodávateľ suroviny pokusne pestuje ozdobnicu čínsku. Rozmanitosť výroby je pre J. Beláka nepochybne výzvou, ktorá ho ženie vpred. A čo je podstatné, s ním napreduje i podnik.

Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

banner-lemken-rubin10

banner-pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov