logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

projekty agromagazínu najagromanažér Môj príspevok k sebestačnosti: U nás zvieratá kŕmime krmivami, ktorých pôvod poznáme

milcova_foto_1Môj príspevok k sebestačnosti: U nás zvieratá kŕmime krmivami, ktorých pôvod poznáme

Dobrý deň. Moje meno je Patrícia Milcová a som študentkou 4. ročníka SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline.

V našej rodine by sme sa bez poľnohospodárstva nezaobišli. Pre naše zdravie a zdravie našich blízkych sme sa rozhodli venovať poľnohospodárstvu a sebestačnosti v ňom už takmer pol storočia.

So všetkým začal ešte môj starý otec Juraj Decký, ktorý sa ako mladý chalan rozhodol pracovať na poľnohospodárskom družstve. Družstvo bolo zamerané na chov oviec plemena cigája a zošľachtená valaška, ktoré boli vhodné na produkciu mlieka. Z mlieka ďalej vyrábali mliečne výrobky ako syr, bryndzu či tradičnú žinčicu. Ovce mali kvalitnú výživu, čo sa odzrkadľovalo aj na kvalite týchto výrobkov. Celoročné pasenie na lúkach a pasienkoch je základ ku zdraviu zvierat.

Dnes v stopách môjho starého otca pokračuje jeho syn, môj krstný otec Juraj Decký. Chová hovädzí dobytok plemena limousine a charolais. Má menšie stádo oviec a kôz. Zvieratá chová za účelom produkcie mäsa.

Mäso je v dnešnej dobe veľmi dôležitou potravinou, čo sa týka kvality. V potravinových reťazcoch sa väčšinou vyskytujú výrobky, ktoré nespĺňajú požadovanú kvalitu. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo sa naša rodina snaží zabezpečiť si získavanie tejto suroviny takýmto spôsobom.

Keď si ľudia kupujú v obchode mäso nevedia z čoho bolo „vyrobené“. Nevedia, čím bolo zviera kŕmené, nevedia, akú kvalitnú, respektíve nekvalitnú kŕmnu dávku zviera dostávalo. Taktiež nevieme, aké životné podmienky zviera malo. Spĺňali tieto podmienky welfare zvieraťa? V každom potravinovom reťazci nám zaručujú najvyššiu kvalitu mäsa. No je to skutočne tak? To nezistíme.

U nás doma zvieratá kŕmime krmivami, ktorých pôvod poznáme. Pri rastlinných krmivách, kam patrí napríklad seno a slama vieme, kde boli pestované a hlavne vieme, že neboli postrekované pesticídmi. Ak sa týmto rastlinným krmivám nejako pomáhalo vo výžive, tak jedine prírodným hnojivom. Tak isto aj pri kŕmení používame kŕmne zmesi, ktoré si už nevyrábame sami ale vieme, z čoho sú zložené. Neobsahujú žiadne chemické látky na zrýchlenú podporu rastu svaloviny. No všetky tieto látky sú často obsiahnuté v mäse, ktorého pôvod nepoznáme a kupujeme si ho v potravinových reťazcoch.

V priemere raz ročne si odchováme hydinu na vlastnú spotrebu. O tomto druhu mäsa sa hovorí na trhu asi najviac. Je to mäso, ktoré si ľudia kupujú pomerne často a neuvedomujú si, že do tohto a hlavne dovážaného mäsa sa pridávajú látky neprospešné nášmu telu. Medzi tieto látky patria hlavne antibiotiká. Ak bez nášho vedomia tieto látky konzumujeme v potrave, naše telo sa môže stať rezistentným a liečivá na nás nebudú pôsobiť, keď ich budeme potrebovať.

V obchodoch nekupujeme BIO výrobky, ktorých väčšina sa k nám dováža zo zahraničia. Vždy bude mať pre nás najlepšiu kvalitu naše mäso, z našich zvierat!

Patrícia Milcová, 4. ročník, SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline

Partnerom iniciatívy je Farmárska revue a ASYF



Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

pottinger

kuhn spravocanie pôdy

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov