logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

projekty agromagazínu najagromanažér NAJ Agromanažér 2009: Víťazom Ing. Tibor Papšo, SHR, zo Šuje

NAJ Agromanažér 2009: Víťazom Ing. Tibor Papšo, SHR, zo Šuje

papsoŠpecializuje sa na chov mäsového HD, oviec a koní. Nevlastní žiadne ustajňovacie priestory a iné nehnuteľnosti, ktoré by podľa jeho slov zbytočne navyšovali náklady na chov. Produkciu sa snaží zužitkovať čo najefektívnejšie, pri HD napríklad speňažuje i kožu.

I vďaka týmto „detailom“ realizoval hovädzinu v roku 2008 s 50 % rentabilitou výroby. Chov 70 jedincov hovädzieho dobytka, 150 oviec zvláda s jedným zamestnancom, svojími 20 koňmi a 4 pastierskymi psami. Z oviec realizuje i vlnu predajom do zahraničia (V. Británia).

 

Čitatelia AGROMAGAZÍNu rozhodli o vašom pomerne tesnom víťazstve (pred druhým v poradí M. Malatincom ste mali náskok len 6 hlasov) v ankete o NAJ Agromanažéra 2009. Aké sú prvé dojmy?
Priznám sa, že som to ešte dostatočne nestrávil. Z víťazstva sa teším, i keď viem, že na Slovensku je mnoho ďalších a lepších agrárnych manažérov, ktorí by taktiež mali dostať šancu dostať sa do hlasovania vo vami usporadúvanej súťaži ako to bolo umožnené i mne.

Vyhral „malý poľnohospodár s veľkými výsledkami“. Čomu pripisujete najväčšiu váhu, že ste uspeli v konkurencii nominovaných agromanažérov, z ktorých z pohľadu objemu výroby a dosahovaných tržieb ste boli niekoľkonásobne menším agropodnikateľom?
Myslím si, že keby sme si tieto parametre pretransformovali do percentuálneho podielu, tak veľkosť nie je až tak dôležitá. Nie je totiž rozhodujúci objem výroby, ale skôr dosahovaná rentabilita. Myslím si, že toto rozhodlo. Tiež je určite dobrým znakom pre mňa, že ľudia hlasovali za nejakého človeka, ktorý začal s jednou kravou, jedným koňom a malým kúskom pôdy a nehlasovali len za veľké agrárne kolosy, ku ktorým v istých prípadoch dospeli agromanažéri podstatne jednoduchšou cestou v porovnaní s tým, že by mali všetko začať budovať od začiatku.

Ste súčasne členom Združenia mladých farmárov Slovenska (ASYF). Mladá generácia sa pritom, zdá sa, vyznačuje väčšou súdržnos-ťou a vzájomnou podporou. Pomohli hlasmi i vaši kolegovia z ASYFu?
Pevne verím, že áno. Snažíme sa spoločne riešiť naše problémy, ktoré sú vo veľkej miere identické pre všetkých mladých farmárov. K ich riešeniu, samozrejme, patrí i vzájomné informovanie sa. Som presvedčený, že každý mladý farmár, ktorý nie je v Združení mladých farmárov a mohol by byť, je ochudobnený o mnoho cenných informácií a skúseností, ktoré si medzi sebou vymieňame. Ako kto a čo robí, čo kto spravil zle, a ako sa tomu vyhnúť. Učiť sa na vlastných chybách, je veľmi, veľmi zdĺhavý proces a navyše poriadne finančne náročný. Je preto pre nás dôležité, aby sme sa takto navzájom podporovali. Členom združeniu budem kvôli svojmu veku už len jeden rok, no naďalej ostanem jeho sympatizantom. Verím, že i vý-sledky tejto súťaže potvrdili našu vzájomnú zomknutosť, za čo by som sa chcel všetkým úprimne poďakovať.

Majú mladí farmári vytvorené dostatočné podmienky pre svoj ďalší rozvoj? Čo by bolo, možno i na vašom príklade, vhodné zmeniť, aby sa mladšej generácii podnikalo v agrosektore ľahšie?
Keď som začínal a potreboval som nejaký vstupný kapitál, úvery, nik sa so mnou nechcel ani baviť. Nemal som nič. Teraz, keď už som rozbehnutý, tak sa mi úvery ponúkajú samé, ale teraz ich už nepotrebujem. Čiže i toto ukazuje na nejakú zlú situáciu v podnikaní. Taktiež to, že keď niekto dá niekomu v projekte 50 % - ný nenávratný príspevok a mladému dá 60 % - ný príspevok, no pre začínajúceho poľnohospodára za ťažko splniteľných podmienok, tak to určite nepovažujem za podporu. Zoberte si to tak, že ako mladý farmár zo začiatku nemáte nič, no a súčasne nastavená podpora je jednoducho nulová.

Čo by teda pomohlo?
V niektorých štátoch únie fungujú pôžičky pre začínajúcich farmárov, z ktorých 80 % tvorí nenávratný príspevok. Niečo také by sme potrebovali i my. Mať dostupnejšiu možnosť získať financie na rozbeh. Dostať šancu zrealizovať svoj podnikateľský zámer. 

 

Minulý rok sa niesol v znamení krízy, bolo to citeľné i na Vašom podnikaní a ekonomických výsledkoch, ktoré ste dosiahli následne po nominácii AGROMAGAZÍNom?
Samozrejme, kríza sa dotkla každého z agropodnikateľov. Myslím si, že ak by sme sa k nej postavili tak, že by sme sa naďalej držali našich štandardných pracovných a technologických postupov ako i nutnosti investovania, v konečnom dôsledku by kríza na slovenský agrosektor nedopadla až tak silno. Osobne som pokračoval naďalej vo svojich investičných zámeroch a to napriek tomu, že pri chove koní a starostlivosti o ne nám padli tržby medziročne o polovicu, čo v celkových tržbách znamenalo za rok 2009 ich medziročný prepad o 15 %. Vždy nejaký segment výroby potiahne ten druhý. Krízu je potrebné prekonávať, nesmieme si pred ňou zakrývať oči. Je otázne, či nás kríza môže posilniť, no určite môže pretriediť neefektívne riadené firmy na trhu. Možno toto bude šanca pre nové, mladé či silné prosperujúce firmy zaujať ich miesto. Časom k takémuto pretriedeniu určite dôjde.

Stále zastávate názor, že efektivita produk-cie závisí od ochoty poľnohospodára využívať každú možnosť zrealizovania jeho produktu?
Poľnohospodárstvo je o malých peniazoch, ktoré je potrebné neustále zbierať. Nemôžeme sa riadiť stratégiou, že našu produkciu dáme nejakému priekupníkovi za menej, aby sme sa jej zbavili. Takto to nejde, takýto štýl odbytu je do budúcnosti neprijateľný. Takisto odbytové združenia pri komerčných plodinách, nikto ich nechce alebo nevie robiť. Tento stav vyhovuje len výkupcom a priekupníkom. Toto nás ničí.

Nedoľahla aktuálna kríza na odbytové možnosti vašej produkcie (bio HD, bio ovce a vlna – čiastočne realizovaná i do zahraničia)?
Nie, dostupnosť hovädzieho mäsa je stále nižšia, takže z pohľadu odbytu mám pocit, že sa situácia zlepšuje.

Máte nejaké nové stratégie ako zvyšovať odbyt?
Viacerí chovatelia v regióne Považskej Bystrice a Rajca, sme začali viac spoločne komunikovať a navzájom spolupracovať, pričom pri odbytovaní produkcie sa snažíme vystupovať ako súdržný celok. Inak sa s vami niekto baví, keď mu ponúknete na predaj sólovo 200 jahniat a inak, keď ponúknete 5000 so slovami, že zastupujete chovateľov Považsko – rajecko – žilinského regiónu. Dôležité je začať navzájom komunikovať, a my to vidíme na tom, že sa nám spoločne podarilo zvýšiť výkupnú cenu za jahňatá. Aktuálne spolupracujeme na spoločnej reklame, ktorá by nám mohla taktiež pomôcť. Takže určite treba komunikovať a to hlavne na regionálnej úrovni, nakoľko problémy chovateľov v rámci regiónu sú zväčša najviac identické.

Problémom zlučovania je, že často niekto zo skupiny chce na tom zarobiť viac.
Keď si zoberiete farmárov zo svojho okolia, sú to zväčša rovnakí ľudia ako vy. Nechcú na niečom profitovať viac ako ostatní, jediné, čo nás zaujíma je, aby sme zo svojej práce vyžili. Nikto nepôjde skupovať jahňatá alebo teľatá, aby ich sólovo predal, aby na tom zarobil iba on.

Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

banner-lemken-rubin10

banner-pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov