konferencia-banner-up2

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

trhy a ceny fytokomodity Príčin výrazného rastu cien masla je viac

huba-homola

Príčin výrazného rastu cien masla je viac

Marek Homola je študentom maturitného ročníka medzinárodného stredoškolského štúdia International Baccalaureatte na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Súčasťou jeho maturitnej skúšky je aj rozsiahla práca "extended essay", ktorej cieľom je vo vybranom predmete skúmať a analyzovať stanovenú problematiku.

Marek Homola analyzuje príčiny a rozsah nárastu cien masla a prognózu zmeny do budúcnosti. Súčasťou jeho práce je aj interview s odborníkmi. Jedným z oslovených bol aj Ján Huba z vydavateľstva Slovenský CHOV a NPPC - VڎŽV Nitra. Text rozhovoru s ním prinášame v nasledujúcich riadkoch.

Sledujete zmeny v dopyte po masle? Ak áno, do akej miery?

V ostatnom období od výrazného rastu cien intenzívne, poskytol som v tejto veci viacero rozhovorov médiám a napísal niekoľko odborných článkov.

V čom vidíte príčinu týchto zmien v dopyte po masle? Čo považujete za hlavné príčiny nárastu cien masla?

Príčin je viacero a jedinečným spôsobom (v neprospech spotrebiteľov) sa ich dôsledky stretli v temer zhodnom čase:Prvá. Pokles svetovej produkcie mlieka v minulom roku (2016) ako dôsledok nízkych farmárskych cien (ich príčinou bol prebytok mlieka v roku 2015 po zrušení kvót v EÚ. Kvóty v EÚ boli zavedené v roku 1984 kvôli obrovským prebytkom masla na trhu vtedajšieho Európskeho spoločenstva).Hovorí sa o mliečnych kvótach, ale v skutočnosti išlo o kvóty na predaj mliečneho tuku.Druhá. Zvýšený dopyt Číny a iných rozvíjajúcich sa ekonomík po mlieku (hlavne mliečnych výrobkoch). Platí, čím vyspelejšia ekonomika, tým nižšia spotreba natívneho mlieka a vyššia spotreba mliečnych výrobkov – hlavne syrov a jogurtov, ktoré obsahujú viac tuku ako konzumné mlieko.A príčina tretia. Postupný odklon spotrebiteľov od rastlinných tukov, propagovaných hlavne koncom uplynulého tisícročia a príklon k "tradičným" zdrojom tukov (maslo, bravčová masť).Platí to celosvetovo, osobitne v USA a Európe. Spôsobili to aj niektoré publikované vedecké štúdie a následne popularita omega mastných kyselín.

Aký vplyv mali na nárast cien masla zmeny v cenách mlieka?

Od konca minulého roka vo svete výrazne stúpajú farmárske ceny mlieka (z 0,23 €/kg minulé leto na súčasných 0,35 €/kg). Je to dôsledok poklesu produkcie mlieka vplyvom nízkych cien v rokoch 2015 a 2016.Tento trend sa už vplyvom tradičnej ekonomickej schémy ponúka ­ dopyt opäť otáča. V roku 2017 celosvetová produkcia mlieka (vzhľadom na jeho rastúce ceny) vzrastá a pomaly dochádza k poklesu jeho cien.

Aká je aktuálna predajná cena masla?

Je to rôzne. Závisí od druhu masla a predajne. V hypermarketoch sa cena 250 g masla pohybuje od 2 do 2,99 €. Jedna mliekareň sa špecializuje na výrobu chutného masla, ktoré distribuuje po celom Slovensku. Možno ho kúpiť v supermarketoch (nie na ich pultoch, ale v rámci malého súkromného predaja v areáloch supermarketov), v malých predajniach na tržniciach či iných miestach. Takúto 250 g štvrtku v Nitre v októbri predávali za 4,99 €!

Aký vývoj cien masla očakávate v najbližšom období? Prečo?

Po Vianociach očakávam postupný pokles cien masla. Ako som už spomínal, svetová produkcia mlieka znova rastie. Začínajú pozvoľna klesať aj farmárske ceny (určujúcou je tu novozélandská mliekareň Fonterra, na burzách ktorej ceny mlieka klesajú už 4 mesiace). Nepredpokladám však, že cena masla klesne na hodnotu zo začiatku roka 2016. Dôvod uvádzam v odpovedi na jednu z predchádzajúcich otázok.

Aké následky má takáto maslová kríza?

Odpoveď je zložitá. Solventní ľudia budú maslo odteraz považovať za luxusný tovar a budú ho možno z pocitu osobnej prestíže spotrebovávať ešte viac. Menej solventní ho budú považovať tiež za luxusný tovar a pokiaľ budú môcť, budú si ho zrejme chcieť dopriať tiež čo najviac. Ako podporu tejto mojej osobnej hypotézy uvádzam, že hoci za ostatný rok stúpla cena masla o takmer 50 %, jeho spotreba klesla len nepatrne. Rezervy v spotrebe masla v SR ešte sú, aj keď ho ročne zjeme zhruba 4 kg (zaujímavé ­ rovnako ako hovädzieho mäsa). No napr. Francúzi ho spotrebujú ročne 8 kg a Nemci takmer 7 (masla, hovädzieho mäsa spotrebujú okolo 20 kg).Aký vplyv mali ceny mlieka a masla na slovenské mliekarne?Na túto otázku neviem odpovedať. Podstatné ale je, že vzhľadom na celkovú produkciu mlieka na farmách máme na Slovensku veľmi veľa mliekarní, viaceré s nevyužitými výrobnými kapacitami.

Ovplyvnili cenu masla zrušené európske kvóty a ruské embargo?

O vplyve zrušenia kvót som už hovoril. Ruské embargo trvá a ceny masla sa počas jeho platnosti rapídne menia.

Do akej miery sa zmenila ponuka masla na trhu?

Ponuka masla na trhoch klesla, predpokladám, že bude postupne rásť. Okrem toho existuje viacero chovateľských možnosti, ako zvýšiť obsah tuku v mlieku (kolíše od 3,5 do 6 %). Napr. plemeno jersey má v mlieku 6 % tuku.Ak by cena masla zostala dlhodobo vysoká, niektorí chovatelia vo svete by svoje stáda možno krížili s týmto plemenom. Aj výživou dojníc možno ovplyvňovať percento tuku v mlieku. Veľké možnosti dáva aj šľachtenie.Tiež napr. v zime je obsah tuku v mlieku vyšší, ako v lete. Horúčavy ho znižujú. Chladením dojníc v lete vieme zabezpečiť vyššiu produkciu tuku, ak by sa to ekonomicky oplatilo. Podobných možností je viac.

Aké zmeny zaznamenávate v počtoch hovädzieho dobytka na Slovensku? Čím boli tieto zmeny spôsobené?

Počet dojníc na Slovensku postupom rokov klesá. Štatistiky uvádzajú, že v roku 1989 sme ich mali takmer 550 tisíc. Podľa mňa ich bolo 650 tisíc, lebo podniky boli hodnotené podľa produkcie mlieka na kravu a preto chovali "na čierno" viac dojníc, ako uvádzali štatistiky. Dnes je tu 130 tisíc dojníc.Podľa našej aktuálnej výskumnej analýzy (október 2017, publikovaná v mesačníku AGROMAGAZÍN č. 10, s.3) nám na dosiahnutie sebestačnosti v produkcii mliečneho tuku na Slovensku chýba 35 tisíc dojníc. Aby sa počet dojníc zvýšil, museli by sa zvýšiť podpory našim chovateľom dojníc minimálne na úroveň v ostatných štátoch EÚ. Na to treba národné podpory. Na peniaze zo štátneho rozpočtu čaká ale aj školstvo, aj zdravotníctvo, aj obrana…Tento negatívny vývoj v počte dojníc má viac príčin. Jednou z nich sú už spomínané nižšie podpory, ďalšou smerovanie podpôr na Slovensku, ktoré sú vyplácané podľa výmery pôdy, oveľa menšou mierou podľa počtu zvierat.Významnou príčinou poklesu počtu dojníc do roku 2010 bola nadvýroba mlieka u nás, spôsobená aj jeho nízkou spotrebou. Táto poklesla z 250 kg na obyvateľa v roku 1989 na 145 kg v roku 2006.Dnes sme v produkcii mlieka sebestační na 91 %. V produkcii mliečneho tuku len na 80 % a viac ako polovicu spotrebovaného masla dovážame.

Zhováral sa Marek Homola. Snímka: Adam Gura

Ceny komodít na trhoch - klikni pre rozšírenú tabuľku

komodita

burza mena cena
pšenica EURONEXT/Matif EUR/t 160.75
repka EURONEXT/Matif EUR/t 352.00
kukurica EURONEXT/Matif EUR/t 154.75
EÚ pšenica CBoT, USA EUR/t 165.00
pšenica KBB,SR EUR/t 130.50
kukurica KBB,SR EUR/t
135.00

najmanazer_300x90

euralis-2018-1

lemken-banner-vega

banner-pottinger

 

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

chov pole mechanizacia

sady vinoteka agromagazin