Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

 

LG-konferencia-osiva

projekty agromagazínu najagromanažér NAJ Agromanažér 2011: Predstavenie nominovaných

NAJ Agromanažér 2011: Predstavenie nominovaných

NAJ Agromanažér roku 2011: Stručné predstavenie nominovaných agromanažérov

 

01-ferechStanislav Ferech, predseda PD Nižná
„Manažér, čo stavia na skúsenostiach“

Po skončení štúdia na VŠP v Nitre v roku 1977 nastúpil do vtedy ešte zlúčeného družstva v Chtelnici. Postupne prešiel všetkými aktivitami v rastlinnej výrobe so špecializáciou na technické plodiny. Po rozdelení družstva v roku 1991 ostal pracovať v PD Nižná ako agronóm a súčasne podpredseda. Na najvyšší manažérsky post nastúpil v roku 2003 a zastáva ho dodnes. Tento špecialista dominantne na rastlinnú výrobu neprestal veriť v rentabilitu pestovania cukrovej repy. Bola to správna voľba. Dnes je v Nižnej táto plodina jednou z najrentabilnejších. Podnik generuje 75 % všetkých tržieb z rastlinnej výroby, preto skúsenosti predsedu v tomto segmente výroby sú nepostradateľné. O to viac, že prvovýroba mlieka na družstve sa už tri roky nedokázala vymaniť zo straty. S. Ferech je navyše i experimentátorom, ktorý stavia na overených skúsenostiach. Vie, že niektoré postupy, ktoré ak sú pri vybraných plodinách vykonané včas a precízne, dokážu efektívne vykryť potenciálne straty, ktoré by inak spôsobila nepriazeň počasia. Takto dokázal napríklad i v klimaticky nepriaznivom ročníku z osivovej kukurice dostať značnú časť jej potenciálu, čo plodine napokon vynieslo post najziskovejšej plodiny podniku s viac ako 52 % rentabilitou. Dokáže motivovať ľudí a keď niekto zadané úlohy považuje za nevykonateľné, neváha mu sám názorne ukázať, že sa to dá. Väčšiu časť produkcie realizuje stratégiou postupného predaja, ktorý sa v súčasnom cenovo hektickom osvedčil. Riadi sa heslom „prikrývame sa perinou, na akú máme“, a naozaj, úverové zaťaženie podniku je minimálne. Napriek tomu, kľúčové veci podnik zafnancovať vždy vie. Stratégia tvorby finančných rezerv tiež slávi svoj úspech. I vďaka tomu podnik stojí pevne na svojich nohách i bez pomoci cudzích zdrojov. I vďaka skúsenostiam S. Ferecha.

02-horvathRudolf Horváth, predseda RDP Most pri Bratislave
Ekonóm, čo má všetko spočítané“


Po skončení štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave nastúpil do družstva v Moste pri Bratislave v roku 1974 ako ekonóm. Podnik vtedy zlučoval tri družstvá v regióne. Ako spomína, práve takto široko orientovaná vtedajšia diverzifikácia podniku z neho spravila ekonomicky univerzálneho človeka, ktorý vidí ako do fungovania poľnohospodárstva, tak i priemyslu či stavebníctva. Pre podniky robil účtovníctvo, rozbory, plány a ďalšie práce, ktoré si fungovanie družstva vyžadovalo. V 1983 bol povýšený za hlavného ekonóma podniku. Spolupráca troch dovtedy zlúčených družstiev skončila v roku 1992. R. Horváth ostal naďalej pôsobiť v Roľníckom podielovom družstve v Moste, kde bol zvolený za predsedu. Túto funkciu zastáva dodnes. Dokázal umne využiť blízkosť hlavného mesta. Keďže musel efektívne vykryť zvýšené náklady za drahšiu pracovnú silu, rozhodol sa kompletne prerobiť a prenajímať miestnym firmám všetky nevyužívané objekty výroby podniku. Tržby za prenájom dosahujú 10 % z celkových ročných tržieb (približne 140 tis. EUR). R. Horváth patrí k stratégom, ktorí majú všetko prepočítané. No nespráva sa ako chladnokrvný ekonóm – teda, „ak niečo nevychádza, zrušme to“. Vie, že dočasne je možné robiť i so stratou, no vždy treba zavádzať opatrenia, ktoré udržia podnik stabilným.  „Človek musí mať cieľ, stanoviť si cestu a potom sa jej držať“ hovorí o motte svojho podnikania. Za kľúčové považuje obklopenie sa tými správnymi ľuďmi, ktorí sú zanietení a chcú ísť spoločnou cestou. Všetkým svojím zamestnancom dáva voľnosť pri práci, aby sa mohli realizovať. Podľa ich úspešnosti (a tým i úspešnosti firmy) ich potom finančne ohodnocuje.
Základom predsedovej stratégie je vyrobiť a realizovať produkty tak, aby pokryli náklady. Všetko ostatné, vrátane dotácií, je bonus a tak trošku i hra. Vie, že poľnohospodár už pri sejbe plodiny musí myslieť na to ako ju predá nasledujúci rok. To znamená zvážiť, na čo má financie, ako a komu sa zaviazať, či brať vstupy na zálohu a podobne. Potom už ostáva spočítať náklady, stanoviť si hranicu rozhodnúť sa, či ísť do toho. Spravidla si vopred nezazmluvňuje odbyt, predáva postupne, podľa finančných potrieb podniku. Keď sa dostane na nulovú rentabilitu, môže začať hrať svoju hru. Pod tou má na mysli podržanie produkcie, špekulovanie na vyššiu cenu, buď to vyjde alebo nie. V každom prípade nestratí. Manažér sa nemôže hanbiť ani za živočíšnu výrobu.
S priemernou úžitkovosťou dojníc cez 10200 l za laktáciu, ktorá je treťou najvyššou v rámci celej SR (v roku 2010) patrí k špičke. R. Horváth je skrátka ďalším potvrdením toho, že ekonomické vzdelanie môže byť pre každého lodivoda podniku len prínosom.

03-fecikPavel Fečík:
„Muž, čo podniká racionálne a koncepčne“

Po skončení Vysokej školy poľnohospodárskej nastúpil na vtedajší štátny majetok v Michalovciach ako zootechnik. Krátko na to zmenil pôsobisko, keď totožnú funkciu zastával na JRD Porúbka. Zanietený prácou popri zamestnaní absolvoval postgraduálne dvojročné štúdium týkajúce sa problematiky chovu oviec. Postupne sa vypracoval až na post podpredsedu vtedajšieho družstva. O dva roky na to (v roku 1991) sa JRD v Porúbke rozčlenilo na tri družstvá, pričom Ing. Pavel Fečík sa stal predsedom práve v Roľníckom družstve v Koromli. Pavel Fečík nezaprie v sebe obchodného ducha. Ako hovorí, zjednávať ceny ho naučili hlavne poľskí obchodníci, ktorí najčastejšie odoberajú produkciu z tohto regiónu. Asistujú im maďarskí obchodníci. Slovenským odberateľom ponúka produkciu len sporadicky, pretože na východnom Slovensku pôsobí len minimum odberateľov. Presadiť sa na ukrajinskom trhu, napriek tomu, že podnik hospodári prakticky na hranici s Ukrajinou, je veľmi komplikované. Podniká racionálne a koncepčne, čo je podľa neho jediná možnosť ako fungovať v miestnych podmienkach úspešne. A v Koromli sa to darí. Za ostatných 15 rokov sa družstvo ani jedenkrát nedostalo do straty. V rastlinnej výrobe stavil skôr na netradičnosť, resp. menej známe komodity. Podnik dosahuje skvelé výsledky v pestovaní sóje (v. r. 2010 úroda 3,45 t/ha)a v portfóliu plodín nájdete i ľan. Obidve plodiny si manažér vie zmanažovať s veľmi slušnou rentabilitou (v r. 2010 to bolo cez 40 %). Keďže predseda obchoduje s Poľskom, strategicky sa rozhodol zabezpečiť si skladovacie kapacity. Možnosť podržať úrody pri jednaniach prináša tromfy.
Je súčasne ekonómom, ktorý neopomína predvídavosť na trhoch. Vstupy do výroby kupuje s predstihom, aby ušetril. Nebazíruje na novinkách. Ak technika funguje, kúpi aj použitý stroj. Je pragmatik – ak nejaké odvetvie prináša dlhodobo stratu, neváha ho zrušiť. Má zmysel pre spoluprácu a vie, že spolupracovať znamená mať nižšie náklady. Podnik sa angažuje i v rámci regiónu. Ako člen mikroregiónu Koromľa a okolie podnik podporuje aktivity v obci a tá mu na oplátku nezvyšuje dane. Nevyužité priestory na živočíšnu výrobu podnik prenajíma za symbolické 1 euro jednej z miestnych organizácií a tá zase realizuje pomocné práce v podniku. A tak i keď na východe Slovenska je možností pre obchodovanie s grokomoditami menej, P. Fečík sa v tomto regione nestráca. Skôr naopak, dokazuje, že i tu sa dá efektívne hospodáriť, no treba využívať iný prístup. 

04-chnapkoMilan Chnápko, SHR Dubovany
„Hospodári v malom, no vrcholne efektívne“

Profesiou automechanik, ktorý napokon ostal verný rodinnej tradícii. I tak by sa dal charakterizovať samostatne hospodáriaci roľník Milan Chnápko, ktorý hospodári v Dubovanoch neďaleko Piešťan. Žezlo poľnohospodára prebral po otcovi v roku 1995, ktorý dovtedy hospodáril na rodinných pozemkoch s výmerou 30 ha. Postupne prikúpil ďalších 40 ha ornej pôdy a zvyšných 120 ha si prenajíma. Hospodáriť na ploche 190 ha a pritom vlastniť svoju techniku si nepochybne vyžaduje kumšt vedieť sa v biznise obracať. Vie o tom svoje i Milan Chnápko. Pre neho je neprípustné, aby v rámci svojho podnikania dosahoval úrody na úrovni slovenského priemeru. Ak by sa tak stalo, mohol by sa s podnikaním rozlúčiť. Jeho podnikateľské portfólio je na prvý pohľad veľmi jednoduché. Venuje sa pestovaniu len dvoch trhových plodín – pšenici ozimnej a repke olejke. Popritom realizuje služby – agrárne a okrajovo i v oblasti stavebníctva. Malé portfólio plodín ako i malá výmera mu však umožňuje vrcholne sa koncentrovať na maximálny výnos. I preto M. Chnápko patrí v rámci súťaže NAJ Naše pole už dlhodobo k špičkovým pestovateľom. Môže sa popýšiť trojnásobným ziskom 1. miesta v kategórii pestovateľov pšenice. Uznajte sami, veď komu sa podarilo dosiahnuť úrodu pšenice cez 12 t/ha (rok 2009)? M. Chnápko to dokázal. Extra prístup k plodinám znamená dodržiavanie agrotechnických termínov, kvalitný monitoring či hnojenie na základe analýzy stavu živín. Sústredí sa na extra kvalitu, no i tu kalkuluje ekonomicky. Z vlastnej skúsenosti vie, že mimoriadne vysokú kvalitu v SR nik nechce zaplatiť. Je fanúšikom minimalizačného obrábania pôdy, ktorú občas kombinuje s podrývaním. O pomere osiatej výmery repky a pšenice rozhoduje i na základe trendov na svetových trhoch. Je tak jasným dôkazom toho, že špičkovým pestovateľom, ktorému to ekonomicky vychádza, sa možno stať i vtedy, ak nedisponujete dostatočnou výmerou pôdy.

05-moravcikLadislav Moravčík – riaditeľ Poľnohospodár Nové Zámky, a.s.
„Súčasný manažér, ktorý myslí na budúcnosť“


Po ukončení štúdia na VŠP v Nitre a krátkej praxi začínal ako špecialista na mechanizáciu na JRD Bánov ako vedúci komplexnej mechanizovanej brigády. Rok na to už zastával post hlavného mechanizátora v podniku. Post si udržal i po tom, čo sa JRD Bánov zlúčilo s JRD v Nových Zámkoch, ktoré obhospodarovalo 3800 ha pôdy. Postupne napredoval, pričom ďalší prelom kariéry prišiel po roku 1991, keď sa vtedajšie JRD transformovalo na akciovú spoločnosť. V nej vykonával post riaditeľa. O desať rokov neskôr sa k tomu pridal i post predsedu predstavenstva podniku. V týchto kľúčových pozíciách ostáva dodnes, i keď priznáva, že pomaly nastáva čas odovzdať líderské žezlo mladšej generácii. Okrem toho zastáva post predsedu Zväzu výrobcov a spracovateľov kukurice. V podnikaní stavil na veľkosť a hlavne diverzifikáciu. Vďaka tomu dokáže podnik efektívnejšie zvládať čoraz väčšie výkyvy trhov. Pri predaji stavuje na istotu (zazmluvnenie cien), no nevyhýba sa ani voľbe menej zabezpečených stratégií predaja. I preto podnik pod jeho vedením disponuje samostatným úsekom odborníkov, ktorí sa špecializujú výlučne len na odbyt vlastnej produkcie. Riaditeľ verí, že na trhu s produktmi zo špeciálnej rastlinnej výroby sa dokáže etablovať i bez asistencie obchodných reťazcov. I keď ťažko, no predsa sa to i darí. Cez vlastnú predajňu dokážu realizovať cez 60 % produkcie broskýň a viac ako 20 % produkcie jabĺk a sliviek. Predajňa je navyše lokalizovaná na významnom cestnom ťahu, čo len znásobuje úspešnosť tohto progresívneho zámeru predaja konečnému spotrebiteľovi. Riaditeľ si starostlivo volí i svoj tím manažérov. Nebýva zvykom, že hneď dvaja členovia firmy sú súčasne i členmi európskeho združenia farmárov Copa – Cogeca. Hlavnému manažérovi treba prízvukovať i jeho dalšie plány, ktorou je príprava odovzdania podniku mladšej generácii. Podnik pritom zrejme prejde transformáciou na menšie, no zato ucelené jednotky. Na tejto stratégii je zaujímavé i to, že vzniknuté firmy by mohli nadobudnúť vyššiu flexibilitu, mohlo by sa im otvoriť viac priestoru pre rozvoj a hlavne, že samostatní majitelia nových firiem by boli naučení žiť vo vzájomnej symbióze. Takto by mohli profitovať na konkurenčných výhodách veľkých fariem a súčasne čerpať i výhody, ktoré politika SPP prináša pre malé farmy. Seba si v budúcnosti predstavuje v úlohe doplnkového poradcu, ktorý by v prípade potreby mohol pomôcť mladým hľadať správnu cestu ďalšieho napredovania.


06-hornyBlažej Horný, predseda PPD Volkovce
„Inovátor, ktorého devízou je precíznosť“

V dobe držania líderského žezla na podniku bude zrejme slovenským rekordérom. Na Poľnohospodárskom podielníckom družstve Inovec pôsobí od prvého dňa jeho založenia. Po štúdiu na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre nastúpil do podniku najprv ako skupinár, neskôr zastával pozíciu hlavného zootechnika, teda profesie, ktorú vyštudoval. V roku 1970 sa prepracoval na líderský post predsedu podniku. Túto funkciu zastáva dodnes. Obdivuhodných 41 rokov. Práca ho baví, do dôchodku sa nateraz nechystá. Pred sebou má ďalšie investičné zámery, ktoré by rád rozbehol, a odovzdal svojim nástupcom. A niet pochýb, že ide o jedinečné inovátorské skvosty. Predseda by totiž už čoskoro chcel rozbehnúť bioplynovú stanicu, ktorá však bude bioplyn prečisťovať a tak mať možnosť ho púšťať do siete so zemným plynom. Využiteľnosť BPS a samozrejme i ekonomika investície tak nadobudne úplne iné rozmery. Mottom B. Horného nepochybne je, že ak majú vo Volkovciach niečo robiť, je to treba robiť precízne. V rámci rastlinnej výroby to znamená koncentrovať sa čo najviac na intenzifikáciu výroby. Podnik aj tento rok získal ocenenie v súťaži NAJ Naše pole za 3. miesto v pestovaní kukurice na zrno (úroda r. 2010: nad 10 ton/ha). Pri realizácii rastlinných komodít sa nevyhýba experimentovaniu. Spravidla približne polovicu produkcie kukurice a pšenice si podnik ponecháva na postupný predaj podľa potreby finančných zdrojov. Experimentovaniu v kombinácii so spoluprácou s vedeckými tímami sa nevyhýba ani v rámci živočíšnej výroby. Počas nedávnej cenovej krízy mlieka segment minimalizoval straty prostredníctvom predaja jalovíc a hlavne úpravy kŕmnej dávky pre dojnice. Cenné rady od pracovníkov CVŽV a SPU v Nitre a ostatných výživarskych firiem sú najmä v čase krízy na nezaplatenie. Tí navrhli kŕmnu dávku, v ktorej nahradili časť jadrových krmív ďatelinotrávnymi miešankami. Výsledok? Pri nezmenenej produkcii sa náklady na mlieko znížili z 0,37 EUR/kg na 0,33 EUR/kg, čo prinieslo podniku ročnú úsporu cez 100 tis. EUR.
Experimentátor na poli výživy, intenzifikátor v rámci výroby, umný správca firemných financií, často psychológ a stratég, ale hlavne človek s viac ako štyrmi desiatkami rokov skúseností na poste lídra podniku. Určite nechceme byť skromní, keď vyjadríme presvedčenie, že s kombináciou takýchto devíz sa nemôže pochváliť mnoho agromanažérov, ak vôbec nejaký.

07-backoSlávko Backo, PD Suché Brezovo
„Líder, ktorého silnou stránkou je flexibilita“


Po štúdiu na VŠP v Nitre začínal profesnú kariéru ako hlavný agronóm. Destináciou jeho prvých praktických skúseností bolo práve miestne družstvo, vtedy ešte JRD. V 1989 sa na krátke obdobie presunul do ďalšieho agropodniku, aby sa v roku 1992 opätovne vrátil do družstva vo Veľkom Lome. Tentoraz už na najvyššom manažérskom poste – predsedu. Tejto funkcie sa zhostil s vervou a zastáva sa jej dodnes. Ak by sme mali hovoriť o špecifických podmienkach agrárnej výroby, určite by nám k tomu vedel S. Backo mnoho povedať. V miestnych podmienkach to totiž bez flexibility nejde. Najvzdialenejšie parcely sú od seba 35 km, čo predsedu primälo aplikovať špeciálny prístup k logistickému programu fungovania podniku vrátane kombinácie využívania služieb na vybrané aktivity. Logistiku má zvládnutú do detailov vrátane dopravy zamestnancov do práce. Flexibilitu uplatňuje i pri harmonogramoch práce zamestnancov, z ktorých viacerí počas zimy pracujú štyri dni, v lete zase naopak viac. Ďaľším faktom, ktorého sa S. Backo drží je, že fungovať len na rastlinnej výrobe, napriek, že sa to stáva celoslovenským trendom, sa v miestnych podmienkach nedá. Sám sa považuje skôr za vytrvalca, ktorý sa snaží prispôsobovať meniacim sa trendom v agrobiznise a úprimne priznáva, že podnik pod jeho vedením nepatrí z pohľadu dosiahnutých výsledkov k tým naj. Nie je ani zástancom tvorby významných finančných rezerv, ale skôr sa prikláňa ku stratégii ich investovania do projektov, ktoré by podľa neho mali mohli v budúcnosti prekvapiť svojou návratnosťou. Napríklad do sektora prvovýroby mlieka. So záujmom sa pozerá i na segment chovu dojčiacich kráv. Využívať možnosti pre predsedu znamená využívať i eurofondy. A darí sa mu to. Za roky praxe sa dokonale naučil zvládať nástrahy a využívať benefity miestnych klimatických podmienok.

08-kasnyikTomáš Kasnyik, predseda predstavenstva PD Strekov
„Manažér, ktorý chce byť bližšie k spotrebiteľovi“

Na miestne družstvo sa dostal po ukončení strednej školy a to do pozície zootechnika na farme ošípaných. Po viacerých rokoch zbierania skúseností sa postupne vypracoval do funkcie hlavného zootechnika. Ešte v tejto pozícii navrhol predchádzajúcemu manažmentu mnoho užitočných riešení, ktoré posunuli efektivitu výroby v živočíšnej výrobe vpred. Úsilie v podobe získaných manažérskych schopností v kombinácii so svojím podnikateľským zmýšľaním napokon korunoval v roku 2004, keď získal dôveru a stal sa predsedom predstavenstva družstva. V tomto období došlo k vydaniu DPL a tiež sa zadefinovala majoritná vlastnícka štruktúra podniku. Devízou predsedu je každoročné strategické plánovanie s vopred jasne zadefinovanými podmienkami. Funguje to tak, že na základe aktuálnej situácie na trhu sa v každom segmente pripraví plán cieľov, ktorého nosnou časťou je očakávaná suma dosiahnutého zisku. Ak sa manažérovi a jeho zástupcovi v danom segmente podarí cieľ prekročiť, získava prémie. Ak tri roky za sebou plán nesplní, čaká ho výpoveď. Motivačný prístup volí i pri radových zamestnancoch, výška platov je dominantne podložená výkonom. Manažér v obchodných vzťahoch stavia dominantne na korektnom prístupe. Opláca sa to. S dodávateľom vstupov sa vie dohodnúť o tom, či neskôr môže za vstupy platiť produkciou alebo v hotovosti. Odberateľ mlieka platína 8. deň. No nemálo dôležití su pre podnik malí odberatelia ich produkcie hrozna. Mladý manažment si počas rokov svojich podnikateľských skúseností osvojil stratégiu, že ak chcú, aby ich produkcia išla na odbyt, musia sa viac otvoriť smerom ku spotrebiteľovi a takto podporiť svojich obchodných partnerov – odberateľov ich produkcie. Preto pred 4 rokmi predseda navrhol organizovanie festivalu vína Strekovský festival vín, ktorý každoročne navštívi takmer 10 tisíc návštevníkov. Skvelý nápad funguje dodnes. A odberatelia produkcie družstva si to cenia.

09-angelovicovaM. Angelovičová, SHR Agrofarma Kamenica
„Farmárka stavajúca biznis na finalizácii a agroturiste“


Vyrastala v rodine, v ktorej sa obaja rodičia angažovali v poľnohospodárstve. Po skončení strednej školy nastúpila do hydinární v Prešove ako účtovníčka. Medzičasom jej otec ako riaditeľ bitúnku v Sabinove získal možnosť odkúpiť v konkurze poľnohospodársky dvor pre chov oviec. Bitúnok si tam spravil zberné miesto pre ovce na porážku, ktoré pásli zamestnanci Martiny Angelovičovej. Keď zistili, že viacero oviec je gravídnych, chopila sa príležitosti. Jej počiatočné zameranie v podobe služby sprostredkovania pasenia oviec pre agrokombinát sa takto zmenilo na manažment vlastného chovu. Zo stáda 200 oviec plemena cigája a zošľachtená valaška sa do dnešného dňa stavy oviec vyšplhali na 1505 jedincov. Za výdatnej asistencie svojho manžela Petra a otca tak táto malá rodinná farma začala rásť. Dnes sa k chovu oviec a hovädzieho dobytka pridáva do portfólia aktivít firmy i agroturistika. Po profesnej stránke sa manželia Angelovičovci naozaj stretli. Ako Peter Angelovič priznáva, jeho manželka je iniciátorom všetkého, čo dnes v podnikaní dosiahli. Jej patria inovatívne myšlienky a tvorba podnikateľských stratégií, a on sa snaží triezvo zhodnotiť a zabezpečovať ich realizáciu. Ona vyniká v odborných manažérskych zručnostiach v rámci chovov, on stráži ekonomiku a manažuje si otázky mechanizácie na farme. M. Angelovičovej inovatívne nápady naozaj nechýbajú. A čo je podstatné, výrazne okresávajú náklady tejto inak menšej farmy. Živým príkladom je napríklad nápad poskytovania služby súkromného spásania. Funguje to tak, že farma poskytne jahňa miestnym obyvateľom, ktoré im (obyvateľom) celú letnú sezónu spása dvor. Obyvatelia nemusia kosiť, a farma má nulové náklady na chov. Na jeseň im ovcu donesú odchovanú s hmotnosťou 35 – 40 kg. Manažérka si pochvaľuje i prírastky,keďže vďaka individuálnemu prístupu „prenajaté“ ovce naberajú na váhe rýchlejšie ako ovce chované na farme.   Keďže predaj ovčieho mlieka mliekarni prináša len mizivú pridanú hodnotu, farmárka sa rozhodla produkt finalizovať. Popri tom otvorili na svojom hospodárskom dvore kolibu, kde plánujú robiť agroturistiku zameranú predovšetkým na prilákanie rodín s deťmi v rámci spoločenských akcií, na ktoré je objekt salaša koncipovaný. Koliba je súčasne predajňou agroproduktov farmy. Manželia Angelovičovci sú taktiež naklonení spolupráci s ďalšími miestnymi farmármi. Aby efektívnejšie využili svoje TTP, v súčasnosti odbytujú časť produkcie sena pre neďalškú výrobňu biopeliet. Manažérka neopomína ani možnosť prilákania ľudí na farmu formou organizovania odborných akcií, napríklad hodnotenia oviec a podobne.

10-tabacekJán Tabaček – riaditeľ PD D. Otrokovce a riaditeľ divízie Severovýchod
„Agromanažér, ktorý stavil na spoluprácu“

Po skončení Vysokej školy poľnohospodárskej začal zbierať praktické skúsenosti manažéra na poľnohospodárskom družstve v Podolí, spočiatku v pozícii agronóma. V roku 1981 prišiel do Dolných Otrokoviec, kde najprv zastupoval pozíciu hlavného agronóma, od roku 1990 post podpredsedu družstva. Jeho inovatívne nápady vedúce k väčšej efektivite ho prepracovali až na post predsedu družstva. Ďalším miľníkom bol rok 2010, keď došlo k kooperatívnemu zlúčeniu firiem PD Dolné Otrokovce, Agrovia, a.s., Hlohovec a farmy Dolné Trhovište, ktorá patrí prioritne pod spoločnosť Food farm, s.r.o. aby spoločne kooperovali na báze holdingu pod názvom divízie Severovýchod. Ján Tabaček sa popri postu riaditeľa PD D. Otrokovce stal súčasne aj riaditeľom celého výrobného úseku Severovýchod. Hlavní agromanažéri zainteresovaných podnikov v rámci holdingu vytvorili zaujímavú synergiu. Podniky spoločne využívajú svoju techniku ako i výrobné linky, pričom badať nárast využiteľnosti týchto liniek o viac ako 30 %. Znížil sa počet riadiacich pracovníkov, predtým tri firmy mali troch mechanizátorov, hlavných agronómov, dnes je to jeden. Každá firma disponuje nejakou technikou, ktorú keď využije druhá firma, tá prvá mu ju vyfakturuje. Teda každý podnik hospodári samostatne, no súčasne postupujú spoločnou stratégiou. Firma Food Farm má vytvorené vlastné obchodné oddelenie s vyškoleným personálom, cez ktoré všetky podniky predávajú svoju produkciu. V podobnom kontexte nakupujú i vstupy. Ján Tabaček považuje toto spolunažívanie za zmysluplné a vo veľkosti vidí veľkú silu slovenského agrosektora. V D. Otrokovciach sa súčasne koncentruje i odchov jalovíc všetkých spomenutých firiem. Dôvod je pragmatický – dosahuje sa lepšia ekonomika odchovu. Silnou stránkou podniku ostáva živočíšna výroba. Chov dojníc slovenského strakatého plemena sa v našej súťaži NAJ Slovenský chov umiestnil za rok 2010 na 1. priečke. Aj vďaka pevnej ruke J. Tabačka. Ten musel od nástupu na post predsedu družstva zmanažovať mnoho opatrení, aby provovýrobu mlieka dostal späť na koľaje plusovej rentability. Zastáva stratégiu, že v segmente živočíšnej výroby musia pracovať tí najlepší a najobetavejší zamestnanci, pretože si to toto odvetvie vyžaduje. Podobne si vedie i v rámci riadenia divízie Severovýchod zoskupenia podnikov. Je to skrátka profesionál, ktorý chce priniesť výsledky.

11-regecJán Regec – riaditeľ, Zemedar Poprad - Stráže, s.r.o.
„Riaditeľ firmy s chuťou napredovať“

Po skončení Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre v roku 1986 nastúpil na vtedajší štátny majetok Poprad na post energetika a vodohospodára. Tri roky nato už zastával riadiacu funkciu a síce vedúceho hospodárskeho dvora v Poprade – Strážach. Nakrátko na to sa štátny majetok rozpadol na 5 štátnych majetkov, pričom jedným z nich bol i majetok v Strážach. Takto Ing. Ján Regec nastúpil na post riaditeľa štátneho majetku. V roku 1996 došlo k privatizácii na Zemedar Poprad, s.r.o., kde sa stal spolumajiteľom a súčasne konateľom spoločnosti. Tento líderský post zastáva dodnes. Lodivod firmy manažuje vstupy do výroby operatívne. V rastlinnej výrobe to znamená pravidelné vyhodnocovanie aktuálneho stavu porastov (vrátane stanovenia očakávaných úrod) a situácie na trhu. Následne vyhodnocuje, či príslušný vstup, ktorý sa má aplikovať v danom čase, sa minie alebo neminie ekonomickému účinku. Zemedar Podprad - Stráže je totiž vzhľadom na lokalitu hospodárenia pod Tatrami netradičnou firmou, keďže z rastlinnej výroby jej plynú stále väčšie tržby ako zo živočíšnej výroby. Manažér sa nebráni ani netradičným plodinám, napríklad také pestovanie liečivej plodiny Ostropestrec dokázali pod Tatrami vlani speňažiť so 100 % - nou rentabilitou. Produkčná diverzifikácia firmy prináša viac stability. Prvý muž podniku však neopomína ani živočíšnu výrobu – skôr naopak. Z produkcie mlieka chce do budúcna spraviť hlavný oporný pilier ekonomiky firmy. Neváha investovať do zdokonaľovania chovu, rastu úžitkovosti (dojnice doja ročne 8200 kg mlieka – na región skvelý výsledok, cieľ je úžitkovosť 9000 kg mlieka/dojnica/rok), pričom neopomína motiváciu zamestnancov naviazanú na ich výkon a tiež rady odborníkov. Hlavne v oblasti výživy dojníc mu spolupráca s výživárskymi firmami priniesla nemálo úspor. Dôveruje i alternatíve finalizácie produktov, predovšetkým z ovčieho mlieka. Ekonomicky mínusový chov oviec je totiž stále slabinou firmy, no pre J. Regeca nepochybne výzvou to zmeniť. Je totiž presvedčený, že tento podnik svoj maximálny potenciál ešte stále neobjavil, no úspešne k nemu smeruje.

Ceny komodít na trhoch - klikni pre rozšírenú tabuľku

komodita

burza mena cena
pšenica EURONEXT/Matif EUR/t 159.50
repka EURONEXT/Matif EUR/t 379.25
kukurica EURONEXT/Matif EUR/t 156.75
EÚ pšenica CBoT, USA EUR/t 156.75
pšenica KBB,SR EUR/t 130.50
kukurica KBB,SR EUR/t
135.00

rusko300x300

lemken-banner-vega

banner-pottinger

 

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

chov pole mechanizacia

sady vinoteka agromagazin