Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

 

LG-konferencia-osiva

projekty agromagazínu mladí v agrobiznise Mladí v AGROBIZNISe – výzva na diskusiu

Mladí v AGROBIZNISe – výzva na diskusiu

AGROMAGAZÍN inicioval v spolupráci s UniCreditBank Slovakia a Združením mladých farmárov Slovenska (ASYF) začiatkom minulého roka projekt Mladí v AGROBIZNISe. Touto diskusiou chceme pokračovať v hľadaní možností pre uplatnenie mladých ľudí v podnikaní v agrosektore.

Analýzy vývoja podnikania v poľnohospodárstve ukazujú, že starne celá populácia v odvetví. Nie len pracovníci, ale aj farmári - samostatní podnikatelia.
Ostatné štáty pripravujú opatrenia, ako sprístupniť a zatraktívniť podnikanie v poľnohospodárstve, priblížiť mladým a podporiť ich vstup do tohto ťažkého odvetvia. Nevedú ich k tomu iba dôvody politické a voličské, ale i ekonomické, dôvody sociálnej situácie na vidieku, trvalej udržateľnosti podnikania v poľnohospodárstve.
V Slovenskej republike je situácia zložitejšia. Priemerný vek v poľnohospodárstve je ešte vyšší, zdroje na podnikanie mladých ešte nižšie, vidiek je ešte chudobnejší a bez pracovných príležitostí, podpora vlády ešte nižšia. Štát ako by nemal záujem o vidiek a upínal sa iba k reštriktívnym opatreniam.
Túto situáciu určite nevyrieši iba spotrebovanie zdrojov, ktoré EK rozpočtuje do nového obdobia 2014-2020, ktoré budú určené iba na prevádzkové potreby mladých farmárov. Je zrejmé, že problém starnutia poľnohospodárov je vážny, prinesie znižovanie ekonomickej aktivity na vidieku. V mnohých prípadoch je jediným ekonomickým subjektom na dedine iba poľnohospodár.
Je zrejmé, že ide o problémy významne politické, ekonomické, sociálne. Práve takéto oblasti patria do pôsobnosti politikov. A to ku komplexnému riešeniu. Myslíme si, že tento vážny fenomén sa musí riešiť komplexne, dôsledne, zodpovedne, previazane, vrátane zdrojového zabezpečenia, medzirezortných aktivít, vrátane samosprávy.
Dávame preto na verejnú diskusiu - predovšetkým politikom, ktorí v svojich volebných programoch majú politiku poľnohospodárstva oblasti, ktoré sa tohto fenoménu týkajú.
Máte predstavy ako by sa mala riešiť komplexne problematika ekonomickej aktivity, oživenia poľnohospodárskeho podnikania, jeho omladenia?
Máte predstavy, ktoré hlavné nosné programy by mali prispieť k vyššej prístupnosti podnikania mladým?
Viete riešiť vyššiu podporu ako je iba podpora, ktorá sa pripravuje v EK na podporu mladých? Máte návrhy ako v rámci SR vytvoriť projekty na:
- získanie pôdy pre mladých farmárov (či už do nájmu, alebo do majetku ?)
Viete si predstaviť, že by sa vytvoril projekt podpory získania pôdy do nájmu alebo majetku? Vedeli by ste presadzovať aby sa napr. na úrovni SZRB vytvoril záručný program na podporu nákupu pôdy pre mladých farmárov? Mali by ste silu presadzovať túto formu štátnej podpory v Bruseli?
Vedeli by ste presadzovať aby schémy priamych podpôr i investičných podpôr obsahovali preferencie pre mladých farmárov (Mladý traktor, Mladý kombajn)?
Máte odvahu otvoriť fenomén predaja štátnej pôdy a vytvoriť program predaja pre mladých začínajúcich farmárov.
Viete si predstaviť, že v rámci komplexného programu vidieka by sa riešila i ekonomická a spoločenská stimulácia mladých farmárov i poľnohospodárskych podnikov ako takých? Viete sa stotožniť so zámerom zmierniť daňové a odvodové zaťaženie u mladých začínajúcich farmárov?
Vedeli by ste presadiť štartovacie stimuly na podporu zamestnania mladých v poľnohospodárskych podnikoch?
Mali by ste silu a odvahu implementovať tieto zámery do komplexnej koncepcie rozvoja poľnohospodárstva a vidieka?

Tieto otázky sme položili niektorým osobnostiam, uchádzajúcim sa o vládne a parlamentné kreslá. Do uzávierky tohto čísla sme dostali odpoveď od poslanca NR SR za Smer-SD Mariána Záhumenského a kandidáta na poslanca za stranu SNS, Miroslava Jureňu.
Marián Záhumenský, poslanec NR SR, Smer - SD
Starnutie populácie farmárov je celosvetový problém, ktorý sa mnohé vyspelé štáty snažia riešiť niekoľko rokov. Na tento fenomén už dávno poukazujú a prijímajú mnohé opatrenia na  zatraktívnenie  práce na farmách  pre mladých ľudí. Na Slovensku je tento problém  oveľa väčší, pretože štruktúra našich poľnohospodárskych podnikov je úplne rozdielna ako v pôvodných krajinách EÚ – 15, v USA alebo v Kanade. Kým v týchto krajinách sú väčšinou malé farmy, deti vyrastajú na týchto farmách a dá sa povedať, že si od malička  pestujú vzťah k farmárčeniu, pôde, zvieratám, strojom,  k prírode a takto si postupne od svojich rodičov osvojujú návyky a vzťah k práci na farme. Farmári väčšinou  mávajú aj viacej detí a podľa anglosaského práva zostáva najstaršie dieťa   na rodičovskej farme a ostatní  súrodenci v prípade, ak chcú farmárčiť, si musia založiť vlastnú farmu, alebo sa stávajú manažérmi na iných farmách nielen doma, ale aj v zahraničí. Predpoklady na to majú. Veľká väčšina z nich študuje poľnohospodárstvo na vynikajúcich stredných a vysokých školách, majú farmársky cit pre pôdu a zvieratá. Napriek tomuto všetkému populácia farmárov starne aj v týchto krajinách. A nemôžem zabudnúť ešte na jeden fakt, a to, že sú tam  väčšinou malé farmy. Starí farmári, ktorí nemajú pokračovateľov svoje farmy predávajú  farmárom hospodáriacim v okolí, čím sa počet fariem zmenšuje, a tým aj potreba ľudí pre ne sa znižuje. 
Ako je to na Slovensku? Vzťah majiteľov, lepšie povedané ich potomkov k pôde a zvieratám ochladol počas éry komunizmu. Vytvorili sa veľké poľnohospodárske celky, akými boli štátne majetky a družstvá, čo  cez krivdu spáchanú vlastníkovi  pôdy vytvorilo pre Slovensko komparatívnu výhodu spočívajúcu vo veľkoplošnom obrábaní pôdy a vysokej koncentrácii zvierat a  možnej vysokej produktivite práce. K takejto forme hospodárenia sa prispôsobilo  aj školstvo, ako základ k výchove budúcej generácie poľnohospodárov a farmárov. Musím povedať, že pred revolúciou sme mali výbornú sieť poľnohospodárskych učilíšť, stredných poľnohospodárskych škôl a stredných veterinárnych škôl, ktoré vychovávali mnoho kádrov potrebných pre prax a zahrňujúcich všetky odbory poľnohospodárskej výroby. Taktiež bol veľký záujem o vysokoškolské poľnohospodárske a veterinárne  vzdelanie. Každoročne vychádzali  zo škôl stovky absolventov. Mnohým z nich družstvá a štátne majetky platili štipendiá za záväzok, že u nich odpracujú  minimálne päť rokov, čím absolventi zároveň získavali  základnú prax. Postavenie poľnohospodárov v spoločnosti bolo úplne iné ako dnes. Počet pracovníkov tvoril 10 až 15 % práceschopného obyvateľstva a poľnohospodárstvo sa podieľalo aj 15 % na HDP. Zastúpenie poľnohospodárov v Národnej rade bolo oveľa väčšie.
Čo sa stalo, že sme sa na Slovensku radikálne obrátili iným smerom? Úpadok poľnohospodárstva po revolúcii nabral nebývalé rozmery. Myslím si, že keby chcel niekto takýto rozvrat poľnohospodárstva na Slovensku naplánovať, že sa mu to ani nepodarí. Divoká privatizácia štátnych majetkov a potravinárskeho priemyslu, dodnes  nedokončená transformácia mnohých poľnohospodárskych družstiev a nešťastná akože transformácia, lepšie povedané likvidácia stredného poľnohospodárskeho školstva a výskumnej základne spôsobili zánik tisícok pracovných príležitostí v pôdohospodárstve. Neoliberálni politici označovali poľnohospodárov za požieračov peňazí daňových poplatníkov, neustále masírovali verejnosť o výhodnosti dovozu lacných potravín zo zahraničia, a vytvárali tak o poľnohospodárstve obraz neperspektívneho odvetvia. Navyše ťažká práca, často  v zlých klimatických a pracovných podmienkach, za nízku mzdu a 365 dní v roku nelákala  mladých ľudí do tohto odvetvia. Dôsledky takéhoto správania nás dobiehajú a budú dobiehať ešte dlhú dobu.
Čo je potrebné spraviť, aby sa situácia zmenila?  V prvom rade musí byť na Slovensku veľa perspektívnych a prosperujúcich podnikov, ako vzory, ktoré môžu prilákať do tohto sektoru mladých ľudí. Musia byť poľnohospodárske podniky schopné ponúknuť atraktívnu a aj primerane honorovanú prácu. Majitelia a manažmenty podnikov, ale aj vláda, musia vytvoriť také podmienky pre mladých ľudí, aby videli svoju budúcnosť v tomto odvetví. Treba sa zamyslieť ako oživiť rozpadnuté stredné poľnohospodárske školstvo, ako zapojiť a motivovať vynikajúce podniky k tomu, aby mohli študenti vykonávať svoju odbornú prax  v týchto podnikoch a schopní manažéri by mali  na týchto školách prednášať. Najlepší absolventi stredných škôl by mali pokračovať v štúdiách na univerzitách doma aj v zahraničí. Myslieť si, že na pôde môže hospodáriť ktokoľvek bez akéhokoľvek poľnohospodárskeho vzdelania, najmä v tak zložitých ekonomických podmienkach otvoreného trhu, je ilúziou.

Všetky stimuly pre mladých začínajúcich farmárov môžu pomôcť rozbehu malých fariem.  Stimuly je potrebné formulovať tak, aby sa nestali predmetom špekulácií,  a aby mladí  farmári neboli zneužití na získanie neodôvodnenej výhody pre iných podnikateľov hospodáriacich na pôde. Uprednostnil by som predaj štátnej pôdy  mladým  farmárom  formou leasingu so splatnosťou na 20 rokov s tým, že majiteľom takto získanej pôdy by sa mladý farmár stal až po 20 rokoch hospodárenia. Ak niekto hospodári na pôde 20 rokov, je to dobrá perspektíva na založenie generačnej rodinnej farmy. Podpora vytvárania a združovania do odbytových družstiev môže pomôcť pri obchodovaní s komoditami a vstupmi do výroby. Myslím si, že je potrebné smerovať podpory pre mladých farmárov do špeciálnej výroby, akou je napríklad ovocinárstvo, zeleninárstvo, kvetinárstvo a živočíšna výroba s výrobou regionálnych špecialít. Pri takejto výrobe môžu mladým farmárom pomôcť daňové úľavy, nižšia DPH, otvorenie regionálnych trhov a podpora marketingu, poradenstvo, nákup techniky a pod.
Vytváranie podpôr pre malých a mladých začínajúcich farmárov na malej výmere zameranej na základnú poľnohospodársku výrobu nemá veľkú perspektívu na ekonomické prežitie. Základnú poľnohospodársku výrobu na malých výmerách môžu  úspešne vykonávať hobby farmári ako svoje druhé povolanie, ale nie farmári hospodáriaci na plný pracovný úväzok.
Nedostatok mladých vzdelaných poľnohospodárskych manažérov a farmárov je jeden z vážnych problémov slovenského poľnohospodárstva. Počas môjho pôsobenia v poľnohospodárskej praxi som dal možnosť mnohým mladým absolventom získať požadovanú prax. Rovnako aj počas môjho pôsobenia  v politike sa neustále snažím poukazovať na tento problém.  Snažím sa  vytvárať vhodné podmienky pre mladých ľudí, a preto si viem predstaviť moju aktívnu účasť na takýchto projektoch so snahou ich presadiť ich v praxi.
Miroslav Jureňa, kandidát za poslanca, SNS
Slovenský agrobiznis podobne ako český sa výrazne odlišuje od západoeurópskeho respektíve poľského, pretože sa v skutočnosti ide o agrobiznis, a nie o malé farmárčenie. Mladí môžu vstupovať do nášho slovenského agrobiznisu buď priamo v podnikateľských subjektoch – obchodných spoločnostiach, alebo začať ako mladí farmári. Naše obchodné spoločnosti len málo začínajú špeciálne činnosti s vyššou pridanou hodnotou, a to by vlastne mohla byť príležitosť pre mladých farmárov – špeciálne činnosti, na ktoré netreba veľa pôdy, ale treba viacej ľudskej práce a umu. Toto je základ, z ktorého treba vychádzať pri návrhoch riešení ako ďalej. Európska poľnohospodárska politika povýšila trh na nedotknuteľnú modlu a súčasná kríza jasne dokazuje, že v niektorých prípadoch je potrebné i plánovať. Západoeurópske štáty preto chránia svoj trh hlavne dôslednou kontrolou v súvislosti s bezpečnosťou potravín, čím vytvárajú cielene bariéry pre import do svojich krajín. V Národnom agrárnom programe rozvoja vidieka a bezpečnosti potravín, s ktorým Slovenská národná strana ide zároveň do volieb 10. 3. 2012, som stanovil tzv. Národné ciele.
Ústavná dohoda Národného agrárneho programu
Národný úrad pre bezpečnosť potravín
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora – povinnosť zo zákona
Národná podpora – štátna pomoc v ročnom objeme minimálne 60 mil. €
Naplnenie týchto cieľov je dôležité i z pohľadu témy Mladí v agrobiznise, pretože pre sprístupnenie a uvedenie nových, mladých, začínajúcich farmárov t. z. stabilitu v podnikaní. Ústavnou dohodou na obhospodarovanie prírodných obnoviteľných zdrojov, navrhujem prijať záväzný dokument ústavného právneho významu na základe politickej dohody všetkých parlamentných strán. Dokument bude fixovať trvalo udržateľné obhospodarovanie prírodných obnoviteľných zdrojov poľnohospodármi, lesníkmi, vodohospodármi a potravinármi. Dokument bude záväzný pre štátnu správu, samosprávu ako i podnikateľské subjekty. Odvetvia poľnohospodárstva, lesníctva a potravinárstva neprispievajú k tvorbe národného bohatstva iba podielom na tvorbe hrubého domáceho produktu, ale aj mimoprodukčnými funkciami, ktoré zvyšujú ekonomický blahobyt občanov Slovenska.
Za najdôležitejšie považujem:
Štátne impulzy – daňové úľavy na 10 rokov, príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta
Zákon o predaji štátnej pôdy pri stanovení kritérií – obmedzená výmera, produkcia s pridanou hodnotou, vek kupujúceho, financovanie SZRB
Predaj z dvora – zdokonaliť systém predaja vybraných druhov potravín so zníženou sadzbou DPH na 6 %
Zákon o neprimeraných podmienkach
Prirodzenou a základnou povinnosťou každého štátu je preferovať domácu produkciu.

Ak dostaneme ďalšie stanoviská (nielen od politikov, ale aj zástupcov samospráv, ako aj čitateľov) prinesieme ich v ďalších vydaniach AGROMAGAZÍNu, alebo na stránke www.agrobiznis.sk. Posielať ich môžete na adresu: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. .

Svoje námety do diskusie, ktorej cieľom má byť riešenie problematiky úspešného etablovania sa mladých farmárov v agrobiznise môžete posielať na email: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Ceny komodít na trhoch - klikni pre rozšírenú tabuľku

komodita

burza mena cena
pšenica EURONEXT/Matif EUR/t 158.25
repka EURONEXT/Matif EUR/t 375.75
kukurica EURONEXT/Matif EUR/t 154.00
EÚ pšenica CBoT, USA EUR/t 156.75
pšenica KBB,SR EUR/t 130.50
kukurica KBB,SR EUR/t
135.00

lemken-banner-vega

banner-pottinger

 

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

chov pole mechanizacia

sady vinoteka agromagazin