SK_LG_banner2_AGROBIZNIS-1000x150

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

projekty agromagazínu konferencie a mítingy Počas roku 2018 sme si priplácali za potraviny najviac v EÚ. Čaká nás v roku 2019 ďalšie zdražovanie?

potravinyPočas roku 2018 sme si priplácali za potraviny najviac v  EÚ. Čaká nás v roku 2019 ďalšie zdražovanie?

Eva Sadovská

Eurostat koncom roka 2018 zverejnil štatistiku týkajúcu sa cien potravín za november 2018.

Pozreli sme sa teda na to, ako vyššie cenovky na potravinách zaťažili peňaženky Slovákov počas aktuálneho roku 2018. Jednoznačne najvýraznejšie tempo zdražovania bolo evidované v prvom polroku 2018 a to v priemere o 5,4 %. Druhý polrok sa niesol v znamení pomalšieho cenového rastu, pričom v novembri ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli oproti vlaňajšku dokonca už iba o 1,0 %. Ale ani to takpovediac nepomohlo a za celý rok 2018 (resp. 11 mesiacov) bolo tempo zdražovania potravín a nealko nápojov vykázané v priemere na úrovni 4,2 %, čo je najviac v rámci celej ÉU.

AKO ZAŤAŽILI NAŠE PEŇAŽENKY NÁKUPY POTRAVÍN V ROKU 2018?

Medziročný nárast cien potravín dosiahol v novembri 2018 na Slovensku úroveň 1,0 %. Vyplynulo to z aktuálnych údajov Štatistického úradu SR aj Eurostatu. Po výraznom zdražovaní z konca roka 2017 a z prvého polroka 2018 sa tak jedná o výrazné spomalenie. V prvom polroku 2018 totiž priemerný medziročný nárast cien potravín dosiahol úroveň 5,4 %. Počas nasledujúcich mesiacov inflácia potravín spomalila pod štyri percentá, v októbri bola evidovaná na úrovni 2,3 % a v novembri dokonca na už spomínanej úrovni 1,0 %.

Pod vysoké čísla cenového rastu potravín počas prvej polovice roka 2018 sa podpísali predovšetkým dozvuky fipronilovej a maslovej krízy. V prípade cien vajec a masla boli cenovky vyššie ako pred rokom o desiatky percent. V druhom polroku efekty káuz už iba doznievali a ceny vajec či viacerých mliečnych výrobkov stagnovali, prípadne zaznamenali dokonca mierny pokles. Fázy poklesu a rastu sa počas roka striedali v prípade cien mäsových výrobkov, ovocia a zeleniny. Neprehliadnuteľný bol pokles ceny cukru spôsobený jeho prebytkom v Európe a zrušením kvót.

Ani aktuálne pomalšie zdražovanie potravín ale takpovediac nepomohlo a  za 11 mesiacov tohto roka dosiahol priemerný rast cien potravín a nealkoholických nápojov na Slovensku úroveň 4,2 %. A to je najviac v rámci celej EU. Za nami nasledovali Rumunsko (4,1 %) a Maďarsko (3,9%). V EÚ ako celku sa ceny potravín zvýšili v priemere o 1,9 %, v eurozóne o 1,7 % (počas 11 mesiacov roka 2018). Naopak, pokles cien potravín evidovali Íri (o – 2,1 %) a takpovediac stagnáciu Dáni a Gréci (o 0,1 % a 0,4 %).

Medziročný vývoj cien potravín a nealko nápojov, v %

Rok 2018 (priemer

1.-11.2018)

1.-6.2018 (priemer)

7.-11.2018 (priemer)

11_2018

SR

4,2

5,4

2,8

1,0

Rumunsko

4,1

3,9

4,2

3,4

Maďarsko

3,9

3,9

4,0

4,2

Estónsko

3,3

4,0

2,4

1,6

Slovinsko

2,8

3,3

2,4

2,1

Švédsko

2,5

2,5

2,6

2,2

Nemecko

2,5

2,7

2,2

1,6

Veľká Británia

2,4

2,8

1,8

-

Poľsko

2,3

3,0

1,5

0,7

Belgicko

2,2

2,1

2,3

1,8

Luxembursko

2,1

2,0

2,2

2,6

Fínsko

2,0

2,0

2,1

1,1

Malta

2,0

1,1

3,1

3,5

EÚ28

1,9

2,0

1,9

1,3

Francúzsko

1,9

1,6

2,3

2,0

Bulharsko

1,7

1,2

2,4

2,2

eurozóna19

1,7

1,7

1,8

1,3

Španielsko

1,7

1,6

1,7

1,4

Litva

1,6

2,5

0,6

0,0

Rakúsko

1,6

1,8

1,3

1,0

ČR

1,4

2,5

0,0

-1,4

Taliansko

1,3

1,1

1,5

0,8

Cyprus

1,2

-0,6

3,3

3,0

Chorvátsko

0,9

1,0

0,7

0,3

Portugalsko

0,8

0,8

0,7

0,3

Holandsko

0,8

1,0

0,5

0,9

Lotyšsko

0,7

1,0

0,3

0,4

Grécko

0,4

-0,4

1,3

0,8

Dánsko

0,1

0,9

-1,0

-0,8

Írsko

-2,1

-2,0

-2,2

-2,0

ČO OVPLYVŇUJE A OVPLYVŇOVAŤ BUDE CENY POTRAVÍN V ROKU 2019?

Vývoj cien potravín či nealkoholických nápojov je na Slovensku ovplyvňovaný aj ekonomickým vývojom v krajine a jeho dopadom na kúpyschopnosť obyvateľstva. Ak HDP a platy v ekonomike rastú, nezamestnanosť klesá, tak to zväčša podporí cenový rast v krajine. Svoje dokáže urobiť ale aj nastavenie daní ako napríklad DPH.

Za jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje slovenské ceny potravín, považujeme aj (ne)pomer medzi dovezenými a domácimi potravinami na pultoch v našich obchodoch. No a netreba zabudnúť ani na samotných obchodníkov a ich konkurenčný boj o zákazníka.

Vývoj cien potravín je vo všeobecnosti ale významne ovplyvňovaný vývojom cien poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch či u nás. Tie ovplyvňujú vývoj cien potravín ako rastlinného, tak aj živočíšneho pôvodu. Svoje dokáže urobiť aj cenový vývoj energií či pohonných hmôt, nakoľko potraviny je potrebné vyrobiť a prepraviť.

Čo ale zrejme zarezonuje, a v súvislosti s cenami potravín sa v roku 2019 sledovať bude, sú opatrenia vlády. Špeciálny odvod pre reťazce, ale aj už existujúce zavedenie príplatkov za prácu cez víkend či sviatky sú opatreniami, ktoré majú potenciál viesť k zvyšovaniu cien potravín na pultoch v našich obchodoch.

AKÝ NÁKUP POTRAVÍN SI SLOVÁK MÔŽE VLASTNE DOVOLIŤ?

Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich celkových výdavkov. Potraviny patria medzi nevyhnutné tovary a služby, ktoré nakupujeme na dennej báze. Čím viac nám každý mesiac ukroja z našich rodinných rozpočtov, tým menej nám zostáva na iné tovary a služby. Za európskym priemerom Slovensko zaostáva, nakoľko nákupy potravín ukrajujú z celkových nákladov domácností Európskej únie v priemere 12,2 %.

Aj napriek tohtoročnému zdražovaniu potravín patríme medzi krajiny EÚ s najnižšími cenami potravín a nealkoholických nápojov. Lacnejšie potraviny ako u nás sú úž iba v šiestich krajinách EÚ. Na druhej strane, všetci naši susedia z V4 (Maďari, Poliaci a aj Česi) majú potraviny a nealkoholické nápoje lacnejšie ako my.

Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre každú šiestu slovenskú domácnosť. Najviac sa tento problém týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletým dieťaťom (v oboch prípadoch cca tretina). Naopak, najmenej sa do spomínanej situácie dostávajú domácnosti s dvomi dospelými osobami a jedným alebo dvomi deťmi (8 % takýchto domácností).

Na pultoch v našich obchodoch je pomerne veľa dovezených potravín. Na Slovensku je export potravín a agrokomodít asi o tretinu nižší ako ich import.

Eva Sadovská

analytička Slovenského farmárskeho, družstva

Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

banner-lemken-rubin10

banner-pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov

SK_Export-L-Bok200az300x800px

SK_Export-P-Bok200az300x800px