Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

komentare

komentar-huba

Komentár: Zrazu - aj podporovaní médiami - hľadáme slovenské potraviny. Budú?

Ján Huba

„Po boji je každý generálom“ – hovorí slovenské príslovie. Teraz sa za túto ľudovú múdrosť idem nechutne ukryť. Veľmi zjednodušene sa pokúsim naznačiť, čo sa dialo v ostatných 2 desaťročiach v našej spoločnosti a aký to má dopad na najzraniteľnejšie odvetvia nášho poľnohospodárstva.

S príchodom obchodných reťazcov sme sa ako zákazníci tešili z plných pultov - väčšinou (hlavne v akciách) veľmi lacných potravín. Ako televízni diváci a čitatelia (hlavne periodík s vysokým nákladom) sme sa dozvedali o pochybeniach na našich farmách, týraných zvieratách, znečisťovaní vôd a ovzdušia. V komerčných televíziách sme mohli (tí, ktorí mali na to „žalúdok“) vidieť seriálové formáty, ktoré poctivému farmárstvu dobré meno nerobia. Politické garnitúry (nezávisle od toho, či sa ich strany volajú stredové, pravicové alebo ľavicové) vykreovali zameranie našej ekonomiky na automobilový priemysel. Odobral, žiaľ, aj mnoho pracovníkov z agrosektora. Rozhoduje sa o prežití väčšiny sektorov živočíšnej výroby, ovocinárstva a zeleninárstva. Sebestačnosť v nemálo komoditách klesla výrazne pod 50 %.

Chuť „domáceho“ ale začala konzumentom čoraz viac chýbať. Zrazu zaznamenávame silnejúci dopyt po slovenských potravinách. Obchodníci, pretože sú šikovní, túto skutočnosť rýchlo zaznamenali a prispôsobili tomu svoje marketingové stratégie. Samozrejme, aj médiá sa v snahe udržiavať si sledovanosť prispôsobujú tomu, čo chce vidieť či čítať mainstream. A tak z niečoho, o čom sa pred niekoľkými rokmi takmer nehovorilo (slovenské maslo, bravčovina, chlieb), sa stáva šláger. Je na nás všetkých, ktorých práca súvisí s výrobou potravinových zdrojov, aby sme túto pozitívnu skutočnosť vhodne uchopili. Ako bájneho Fénixa zdvihli z popola a vdýchli mu nový život.

Len počas ostatných dvoch týždňov som sa zúčastnil až 3 podujatí, na ktorých sa hovorilo o tom, ako dostať kvalitné lokálne produkty na slovenský stôl. Jedno zorganizovalo Združenie mladých farmárov v rámci projektu s Nadáciou Tesco. Druhou bola diskusia spojená s agrofilmovým premietaním na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre, kde vystúpil aj zástupca siete Kaufland. Treťou bolo diskusné fórum agrofilmu „ Farmárske potraviny na slovenský stôl“ (viac informácií z tohto diskusného fóra prinášame v rubrike Téma mesiaca v tomto vydaní Agromagazínu). Tu bola predstavená sieť obchodov Yeme, ale aj spoločnosti FARMFOODS či PD Slatina nad Bebravou, ktoré majú vytvorenú celú vertikálu (poľnohospodárska prvovýroba, spracovanie, predaj). Takmer všetky veľké obchodné reťazce majú zriadené pulty regionálnych výrobkov. Tieto budú úspešné len vtedy, ak ponúknu skutočne originálne produkty. Ale dostať sa na ne je pre malých výrobcov oveľa jednoduchšie, ako na velikánske regály opodiaľ. I tu však musí platiť neúprosný zákon trhu – vyrábať efektívne! Samozrejme, na trhu, deformovanom dotáciami a skrytými podporami nestačí len efektívny výrobca (veľký alebo malý), významne pomôcť musí i exekutíva. Až potom slovenské potraviny budú.

komentar-zahradnik

Komentár: Ekonomika chovu v súvislostiach

Miroslav Záhradník, NPPC – VÚŽV Nitra

Samotný pojem ekonomika je v podvedomí často výhradne spojený s financiami a výkazníctvom, čo automaticky budí dojem, že ide iba o administratívnu činnosť.

Ekonomika v poľnohospodárskych podnikoch má v mnohých prípadoch iba akúsi príchuť povinnej jazdy vo vzťahu k účtovným a daňovým povinnostiam voči štátu, poprípade je akýmsi kalkulátorom dopadov nepriaznivej cenotvorby na trhu. Je to však len jej určitá časť. Ak sa pozrieme na samotný význam ekonomiky ide o hospodárenia. Hospodárenie so zdrojmi, ktoré sú bezpochyby obmedzené. Práca, pôda, kapitál, čas a mnohé iné vstupy sú podnikateľskou činnosťou transformované na výstupy. Externé vplyvy, slabá vymožiteľnosť práva, konkurencia, nekalé praktiky – výpočet faktorov, ktoré determinujú výsledok hospodárenie je nanešťastie v podstate nekonečný. Pomyselným kľúčom k úspechu je tvrdá práca, skúsenosti, neustále učenie sa novým zručnostiam, postupom a neposlednom rade aj intuícia. Kľúčovým je aj samotný podnikateľský zámer, ktorý môže v niektorých prípadoch navonok na prvý pohľad pôsobiť neadekvátne k očakávanému štandardu. Každopádne, základný rámec fungovania je pomerne jasný, každý chovateľ vie, že „čo a ako“. Pri chove hovädzieho dobytka sú všetky spomínané okolnosti asi v najnevhodnejšej kombinácií. Biologický rozmer produkcie, ktorý je sám o sebe veľkou manažérskou výzvou, je navyše komplikovaný nejednotnou predstavou o optimálnej vízii ako ďalej. Roztrieštenosť konkrétnych systémov chovu nie je daná len ich historickým vývojom, prevažujúcim plemenom, regiónom či prepojenosťou na pridružené činnosti. Veľký rozptyl je aj v samotnom prístupe k hodnoteniu hospodárenia. Úskalím nie sú iba rozdielne kalkulačné metódy v stanovovaní nákladov na výrobu, či určenie vnútropodnikových cien. Častým príkladom je iba malá predstava o zlomovom objeme produkcie, či zlomovom počte produkčných zvierat. Táto parketa je v rukách chovateľa a je to jeho základná a najdôležitejšia miera poznania vlastného chovu. Nedá sa porovnávať s inými subjektmi a má charakter podnikateľského tajomstva. Nie je to však len príklad povedzme malého chovu, exitujú aj pomerne veľké chovy, ktoré nemajú konkrétnu predstavu o tom čo je pre nich optimum. Nehovorím, že je to ľahká úloha, no je neobíditeľná. Bez toho, aby subjekt poznal optimálne nastavenie svojho chovu (welfare, kapacita, pracovné sily, fin. záväzky, ..), nie je možno dosiahnuť vnútornú efektivitu, ktorá až následne umožní pomýšľať na udržateľnosť a stabilitu. Znovu sme trocha bližšie popísali základný rámec, ktorému dozaista každý čitateľ porozumel a intuitívne sa ním mnoho chovateľov istotne aj riadi. Lenže ako sa hovorí, diabol sa skrýva v detailoch. Žiaľ iba menšina manažérov si pravidelne zostavuje a modeluje budúce dopady na ekonomiku. Sú chovy, v ktorých sa zodpovedný pracovník znepokojuje nad iba malou odchýlkou od svojich preddefinovaných kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI). No sú chovy, kde má chovateľ všetko pod kontrolou, intuitívne. Rozdiel medzi nimi je v dôslednom hľadaní súvislosti medzi aktuálnym stavom a trendom, ktorý chovateľ razí. V pomenovaní a predchádzaní problémov, ktoré sa dali očakávať. V lepšom poznaní toho čo robí, a toho, čo ako jednu z mala vecí dokáže v prvovýrobe ovplyvniť, tkvie princíp prežitia. Bez ohľadu na neprajnú situáciu v sektore, dezinformačné kampane na trhu, či alternatívne prístupy k tomu, čo sú zdravé potraviny, je prezieravé byť opatrný a hodnotiť výhľad svojho hospodárenia možno trochu inak, detailnejšie a v súvislostiach. Výskumný tím NPPV-VÚŽV má dobrú znalosť o reáliách chovu mliekového a mäsového dobytka na Slovensku, no zároveň si uvedomuje nové výzvy pre sektor (napr.: Deloitte). Práca na vývoji aplikácie EkonMOD milk - Interaktívneho modelu mliekovej farmy je našim prvotným počinom smerom k zrýchleniu transferu našich poznatkov smerom k chovateľovi. Našim cieľom je sprostredkovať chovateľovi nástroj na zostavovanie nezávislých analýz, ktoré si dokáže generovať sám. Inými slovami, rozšíriť informačnú základňu chovateľa a ušetreným časom podporiť koncentráciu na jeho nezastupiteľný výkon v maštali. Už viac ako 4 000 návštevníkov stránky s aplikáciu svedčí o tom, že sme minimálne vyvolali záujem.

Viac článkov...
Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

banner-lemken-rubin10

banner-pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov