Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

komentare

Komentár: Na čo nám sú cenové prognózy?

komentar-karkulin

Na čo nám sú cenové prognózy?

David Karkulín

V AGROMAGAZÍNe venujeme tradične slušnú dávku nášho úsilia monitoringu a analýzam vývoja cien na agrárnom trhu. Ich súčasťou sú i prognózy budúceho vývoja cien. Pri nich sa opierame ako o fundamentálnu analýzu, teda analýzu ponuky a dopytu po komoditách na trhu ako i ďalších číselne kvantifikovateľných parametrov vrátane forwardových cenových kriviek agrokomodít na trhu futures, tak i o technickú analýzu cenových grafov, ktorú využívajú dominantne špekulatívni investori na manažment svojich vstupov a výstupov do pozícií, teda pre určenie nákupných a predajných cien aktív, do ktorých investujú. Množstvo ľudí vníma cenovú prognostiku ako niečo vymyslené, niečo, čo nemá reálne opodstatnenie, a treba priznať, že prognóza cien naozaj nie je exaktná veda. Pri realizácii rozhodnutia o očakávaných budúcich cenách vstupuje do prepočtov množstvo faktorov, ktoré nie je možné exaktne uchopiť, resp. definovať ako sa navzájom tieto faktory ovplyvnia a prehovoria do finálnej ceny aktíva. Takto de facto funguje celá ekonómia. Otázka tak vyvstáva či sa vlastne oplatí prognózovať očakávaný vývoj cien, keď doň vstupuje množstvo faktorov, ktoré môžu vždy prekvapiť. Uvediem len jeden príklad. V AGROMAGAZÍNe sme celý rok prognózovali ceny kukurice, pričom sme vychádzali z toho, že globálne zásoby plodiny majú poklesný trend smerujúci k méte 150 mil. ton na konci ročníka 2018/19. Potom v novembri príde na trh správa, že Čína 10 rokov nereportovala kompletne o celej svojej produkcii a zásobách, čoho výsledkom je, že mihnutím oka sa zmenila globálna bilancia zásob kukurice zo 159 mil. ton na rekordných 307,5 mil. ton. O tomto „prekvapení“ sa môžete dočítať viac i v článku v aktuálnom vydaní. Pointou však je, že zrazu sa fundamentálne trh s kukuricou zmenil a naša doterajšia cenová prognóza potrebuje úpravu. A to je len jeden faktor vplývajúci na cenu. Je tu ďalšie množstvo faktorov, pričom niektoré z nich na prvý pohľad ani nesúvisia s kukuricou. Napríklad inflácia, úrokové sadzby dlhopisov, tok kapitálu medzi jednotlivými triedami aktív. Robiť prognózy cien nie je ľahké. No je lepšie ich vôbec nerobiť? Osobne prognostiku cien agrokomodít vnímam ako predpoveď počasia. Predpoveď počasia síce vždy meteorológom nevyjde (z objektívnych dôvodov – množstvo dynamicky sa meniacich faktorov vplývajúcich na klímu), ale napriek tomu sa všetci na ňu vždy pozeráme. Na základe nej máme predsa len lepší obraz o očakávanom počasí a vieme sa naň pripraviť ako keby sme žili len v tme. S predpoveďou cien agrokomodít je to podobné. Nie vždy úplne vyjde, ale verím, že nám dokáže identifikovať cenové intervaly, podľa ktorých potom môžeme robiť lepšie manažérske rozhodnutia pri predaji našej produkcie. Prognózy majú navyše ešte jedno čaro. Keď im uverí veľa ľudí, stávajú sa naplneným proroctvom. Ak veľa ľudí verí, že cena pšenice vyskočí na 240 EUR/t, budú ju cez trh futures svojimi nákupmi ťahať na túto úroveň. Presne tak, ľudské emócie, resp. nálada trhu sú ďalšou premennou, ktorú je vhodné do prognóz implementovať. A sami vieme aké je to ťažké. Niekedy je ťažké vyznať sa v pocitoch a náladách svojich najbližších rodinných príslušníkov, nie to ešte širokej verejnosti. Prognostika cien nie je ľahká. No v AGROMAGAZÍNe sa snažíme brať túto prácu zodpovedne. Príjemné čítanie aktuálneho čísla AGROMAGAZÍNu a ročenky AGROBIZNIS 2019 už tradične bohatej na prognostiku cien agrokomodít pre nasledujúci rok.

komentar-karkulin

Komentár: Slovensko potrebuje malých a mladých farmárov

David Karkulín

Združenie mladých farmárov (ASYF) prednedávnom prišlo so zaujímavými nápadmi týkajúcich sa systému vyplácania podpôr v rámci budúcej SPP.

Jeho členovia napríklad navrhujú, aby pri vyplácaní priamych platieb sa začal využívať systém koeficientov. Platba žiadateľa bude vynásobená koeficientom, ktorý bude určený na základe veku farmára, náročnosti jeho zamerania, využívania inovácií a potenciálne ďalších ukazovateľov, ktoré môžu byť zvolené na základe toho, aké priority ďalšieho rozvoja si naše chlebové odvetvie zvolí. Systém koeficientov by tak mohol poskytovať vyššiu podporu tým, ktorí sa budú zameriavať pri svojom podnikaní na zvolené národné priority. Členovia ASYF tiež navrhujú, aby v budúcej SPP bola zavedená tzv. vzdialenostná platba. Jej cieľom by malo byť podporiť polia bližšie k hospodárskemu dvoru (sídlu agropodniku) vyššou sumou ako tie vzdialenejšie. Tento mechanizmus by mohol priniesť benefity v podobe zisku financií aj pre farmy v periférnych oblastiach a tiež možnosť pre menšie farmy cenovo konkurovať veľkým hráčom pri určovaní ceny nájmu v okolí týchto fariem. Technicky by sa cez vzdialenostnú platbu mohla aspoň čiastočne riešiť otázka dostupnosti pôdy pre mladých a začínajúcich farmárov. Tí by mohli mať takto extra motiváciu využívať i pôdy v odľahlejších oblastiach v prípade, že by svoju farmu situovali v daných lokalitách.

Veľmi zaujímavým benefitom vzdialenostnej farmy by mohla byť podpora prirodzeného záujmu o zoceľovanie pozemkov v blízkosti fariem. Ako argumentujú členovia ASYF, ak totiž polia v priamom susedstve sídla farmára užíval iný farmár a naopak, vďaka finančnej motivácii nájdu títo farmári „spoločnú reč“, a užívanie si budú chcieť vymeniť. Uvidíme, či sa návrh pre zavedenia vzdialenostnej platby stretne s pozitívnou odozvou manažérov veľkých podnikov. Môžeme však tušiť, že asi nie. Pravdou však je, že Slovensko potrebuje mladých ako i malých farmárov. 20000 slovenských agropodnikateľov je „z pohľadu sily názoru“ jednoducho malá masa ľudí. V Poľsku je 2 mil. roľníkov a krajina napreduje. Myslím si, že i západná EÚ už ráta našich severných susedov na agrárnu veľmoc. Poľnohospodárstvo netvoria len pôda, maštale, stroje, majetky, ale hlavne ľudia. Ak bude na Slovensku viac poľnohospodárov, je to len a len dobre. Staršia generácia vidí podporu mladých a riešenie generačnej výmeny v tom, aby mladí išli robiť na ich zabehnuté podniky. Áno, mladí takto získajú zázemie, podporu, ale stále nebudú robiť na svojom. A drvivá väčšina z nich nebude mať ani možnosť mať čo len víziu toho, že raz sa tak stane. Je ilúziou si myslieť, že 1000 ha zabehnutý agropodnik jeho majiteľ raz predá 50 mladým farmárom, z ktorých každý získa 20 ha, aby mohol robiť na svojej rodinnej farme. Tiež mladšia generácia má už iný pohľad na svet a chce skúšať robiť nové veci, resp. robiť veci inak. Túto „slobodu“ im veľké podniky nedajú, aj keď to myslia s podporou mladých farmárov často úprimne.

Viac článkov...
Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

banner-lemken-rubin10

banner-pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov