Pre zvýšenie objektívnosti musíme dodať, že spoľahlivosť vstupných údajov za chov dojčiacich kráv je u nás, rovnako ako v Českej republike, na nižšej úrovni.

 Podobná situácia je aj v chove oviec. Predpokladáme, že tento faktor sa premieta v produkčných a následne kumuluje v ekonomických ukazovateľoch. Stojí za zváženie, či natalita 72 % je v dojčiacich stádach reálna a či chovy s takouto plodnosťou by dokázali existovať a hlavne prežiť. Predpokladáme, že vo väčšine dojčiacich stád sa plodnosť pohybuje v intervale 80-90 %. To však nemení nič na fakte, že chovatelia dojčiacich kráv by mali intenzívnejšie sledovať reprodukčné ukazovatele. Dobre známy výrok „nie som taký bohatý, aby som mohol kupovať lacné veci“, by sme mohli  voľne aplikovať aj na chov dojčiacich kráv: „nie som taký bohatý, aby som mohol chovať jalové kravy“.  V tomto prípade však nie je potrebné ísť s úžitkovosťou do nekonečna, stačí len využiť reprodukčný potenciál, ktorý dojčiace kravy majú. Pokiaľ sú objektívne príčiny, ako napríklad poruchy reprodukcie, je potrené ich efektívne liečiť, no ak nie sú, treba tento potenciál naplno využiť. To znamená ročne odchovať 90 až 95 teliat na 100 kráv. A následne, dotácie, ktoré chovateľ dostáva na pôdu a zvieratá majú byť bonusom za jeho kvalitnú prácu a majú zohľadňovať nevýrobnú funkciu chovu, podporu zamestnanosti v regióne a umožniť investície. Hlavný význam dotácií v súčasnosti spočíva v kompenzácii strát, ktoré v chove dojčiacich kráv vznikajú. Ich primárnymi príčinami sú: nízky odstav teliat v prepočte na 100 kráv a nízke realizačné ceny zástavových teliat (v tomto období (jeseň 2011) došlo k ich zvýšeniu, čo je potešiteľné). 

Tento článok bol realizovaný v rámci projektu CEGEZ č. 26220120042.
Zároveň by sme sa chceli aj touto cestou poďakovať všetkým podnikom, ktorých ekonomiku sledujeme, za prejavenú dôveru pri poskytovaní produkčných a ekonomických ukazovateľov.

Zuzana Krupová1, Ján Huba1, Emil Krupa1, Andrej Koleno2
CVŽV Nitra1, RAJO, a.s., Bratislava