SK_LG_banner2_AGROBIZNIS-1000x150

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

euroZa 10 rokov s eurom potraviny a nealkoholické nápoje zdraželi o necelých 17 %

Eva Sadovská

Euro oslavuje na Slovensku okrúhle desiate narodeniny.

Jedným z najväčších strašiakov bol pred jeho zavedením prudký či neprimeraný nárast cien tovarov a služieb. No a potravín, ktoré nakupujeme denne, nevynímajúc. Pozreli sme sa teda na to, či bola táto obava našincov opodstatnená a ako za desaťročie s eurom zdraželi na Slovensku potraviny a nealkoholické nápoje. Ale aj na to, či ceny potravín rástli pomalšie alebo rýchlejšie ako platy zamestnancov v ekonomike. Posvietili sme si taktiež aj na našich neeurových susedov Maďarov, Poliakov a Čechov, či im ich domáca mena zaručila pomalší rast cien potravín ako euro u nás alebo naopak zrýchlila zdražovanie v ich ekonomikách.

Za 10 rokov s eurom (2009 – 2018) sa na Slovensku zvýšili ceny potravín a nealkoholických nápojov o 16,6 %. Nákup v obchode, za ktorý sme pred desiatimi rokmi zaplatili 100 EUR, nás tak dnes vyjde v priemere na 116,6 EUR. Vyplynulo to z analýzy analytičky Evy Sadovskej zo Slovenského farmárskeho, družstva. Za posledných desať rokov ceny potravín a nealkoholických nápojov ale nerástli plynule. Ešte v prvom roku s eurom, teda v roku ovplyvnenom hospodárskou krízou, bol zaznamenaný pokles cien potravín a nealkoholických nápojov na úrovni – 3,8 %. Nasledovali štyri roky rastu v rozpätí 1,7 až 5,9 %. V roku 2014 bolo ale zdražovanie potravín vystriedané ich zlacňovaním a tento trend pokračoval až do roku 2016 (v rozpätí - 2,7 až - 0,3 %). V druhej polovici roka 2017 sa ale začali skloňovať a na vyšších cenách potravín prejavovať mliečna (maslová) a fipronilová kríza, ktoré sa v spomínanom roku 2017 podpísali pod medziročný nárast cien potravín a nealkoholických nápojov o 4,0 %. V roku 2018 dopady uvedených kríz pokračovali a priemerná inflácia potravín dosiahla za 11 mesiacov roku 2018 úroveň 4,2 %.

Spomedzi potravín za posledné desaťročie najviac zdražela zelenina, najmenej si na svoje konto pripísali mäsové výrobky. Zelenina od zavedenia eura zdražela o vyše polovicu, ovocie o takmer 40 %. Dnes sú na pultoch v našich obchodoch ale o takmer tretinu drahšie aj ryby a morské plody či káva, čaj a kakao. Chlieb, pečivo a cereálie či sladkosti zdraželi o viac ako 17 %. O vyše 15 % sú vyššie sumy na cenovkách v prípade mlieka, syrov či vajec. Oleje a tuky sú drahšie ako pred 10 rokmi o takmer 12 % a za mäso si priplácame 7,6 %. Klasické nealko (teda minerálky, stolové vody, malinovky či šťavy) zdraželi od zavedenia eura v našej krajine o vyše 7 %.

Nárast cien

za 10 rokov

(2009 - 2018, v %)

Potraviny a nealko nápoje

Tovary a služby (celková inflácia)

Írsko

-14,1

1,3

Portugalsko

6,1

11,5

Grécko

7,2

9,0

Francúzsko

10,4

12,2

Španielsko

10,6

12,0

Dánsko

12,7

11,7

Chorvátsko

13,1

14,2

Holandsko

13,3

14,1

eurozóna

13,6

13,1

Fínsko

14,0

16,5

Cyprus

14,2

8,2

Taliansko

14,4

13,5

16,2

15,7

SR

16,6

14,8

Bulharsko

16,7

12,0

Rumunsko

17,9

33,1

Lotyšsko

19,0

16,1

Švédsko

19,3

13,2

Belgicko

19,3

18,3

Nemecko

19,4

13,2

Luxembursko

20,5

17,2

Rakúsko

20,7

19,4

Slovinsko

20,9

13,4

Veľká Británia

22,6

25,2

Litva

22,6

22,3

ČR

23,8

15,5

Poľsko

25,1

18,3

Estónsko

27,6

26,5

Maďarsko

33,3

29,0

Malta

36,6

17,7

Málo či veľa? Respektíve, naplnili či nenaplnili sa obavy Slovákov z prudkého cenového rastu v krajine po zavedení eura? Odpoveď na túto otázku sme sa pokúsili nájsť dvomi spôsobmi. V prvom prípade sme porovnali cenový rast na Slovensku s tempami rastu v ostatných krajinách EÚ, či už euro používajúcich alebo nepoužívajúcich, našich neeurových susedov nevynímajúc. V druhom prípade sme porovnali cenový rast s nominálnym rastom miezd.

U našich neeurových susedov potraviny a nealkoholické nápoje za posledných desať rokov zdraželi výraznejšie ako u nás. V Maďarsku si za posledné desaťročie ceny potravín a nealko nápojov pripísali na svoje konto nárast o tretinu, v Poľsku o štvrtinu a v Českej republike zdraželi o takmer 24 %. Potraviny drahšie o pätinu sú realitou v Rakúsku. V EÚ ako celku si ceny potravín a nealko nápojov pripísali na svoje konto nárast o 16,2 %, v eurozóne o 13,6 %. Najvýraznejšie zdražovanie v rámci EÚ zastihlo Maltu (36,6 %). Naopak, Íri si dnes v obchodoch nakupujú potraviny a nealko nápoje o -14,1 % lacnejšie ako pred desiatimi rokmi.

Zaujímavé je aj porovnanie celkovej inflácie za jednotlivé ekonomiky EÚ. Na Slovensku ceny tovarov a služieb za posledných desať rokov vzrástli o 14,8 %. Aj v prípade celkovej inflácie bolo zdražovanie na Slovensku najpomalšie v rámci krajín V4. Česi zaznamenali nárast cien tovarov a služieb o 15,5 %, Poliaci o 18,3 % a Maďari o 29,0 %. Aj v Rakúsku bol nárast cien tovarov a služieb vypočítaný na úrovni 19,4 % a teda výraznejší ako u nás. Únia ako celok zaznamenala o 15,7 % drahšie tovary a služby ako pred desiatimi rokmi, eurozóna o 13,1 %.

Ak je reč o zdražovaní či už potravín alebo celkovo tovarov a služieb, nemožno opomenúť ani vývoj platov v našej ekonomike. Ako sme už spomínali vyššie, tovary a služby zdraželi na Slovensku počas desiatich rokov s eurom o 14,8 %, potraviny a nealkoholické nápoje o 16,6 %. Platy zamestnancov v hospodárstve ale vzrástli rýchlejšie, a dnes by mali byť cca o 40 % vyššie ako desať rokov dozadu.

Pozn.1: Všetky údaje uvedené v analýze sú vypočítané analytičkou Slovenského farmárskeho, družstva a vychádzajú z údajov Eurostatu a Štatistického úradu SR.

Pozn.2: Za rok 2018 je použitý priemer za 11 mesiacov roka 2018 (z dôvodu nedostupnosti údajov za 12/2018).

Zopár zaujímavostí o potravinách, ktoré vychádzajú z našich predchádzajúcich analýz:

  • Slovensko má siedme najlacnejšie potraviny v EÚ. V rámci V4 sme ale najdrahší.
  • Na nákup potravín a nealko nápojov smeruje každý mesiac takmer pätina z celkových výdavkov slovenských domácností. V EÚ je to iba niečo cez 12 %.
  • Na 100 eurový nákup v obchode musí Slovák odpracovať v priemere 21 hodín. Je to šiesty najdlhší čas v rámci EÚ.
  • Poriadny obed každý druhý deň si nemôže na Slovensku dovoliť každá šiesta domácnosť. Týmto problémom sa pasujú najmä domácnosti seniorov a rodín pozostávajúcich s jedného dospelého a detí.
  • Slovensko nie je potravinovo sebestačnou krajinou. Export potravín a agrokomodít je o tretinu nižší ako import.

Eva Sadovská

analytička Slovenského farmárskeho, družstva

Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

banner-lemken-rubin10

banner-pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov

SK_Export-L-Bok200az300x800px

SK_Export-P-Bok200az300x800px