Basf Revysol

logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

PalurikBudovaniu farmárskych bitúnkov by pomohla zrozumiteľná legislatíva s jednotným výkladom

Samostatne hospodáriaci roľník Vladislav Paľurik z obce Roztok je jedným z najlepších chovateľov plemena limousine na Slovensku. Bol nominovaný aj na agromananažéra roka. Pôsobí aj ako predseda predstavenstva Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku - družstvo. Aj preto sme ho oslovili do našej pravidelnej rubriky Rozhovor. Rozprávali sme sa najmä o cenách zástavového dobytka, ale aj o podpore chovu dojčiacich kráv a jeho budúcnosti.

Ceny odstavených teliat sa v porovnaní s minulým rokom mierne zvýšili. Vlani dokonca ponúkali za anglické plemená 1 €/kg živej hmotnosti. Aké boli odbytové ceny zástavového dobytka tento rok?

K otázke odbytových cien anglických plemien sa neviem adekvátne vyjadriť, nakoľko ide o tzv. hobby plemená. Výkupcovia, ktorí nakupujú zástavový dobytok, ani nemajú záujem o jedince týchto plemien. Zjednodušene by sa dalo povedať, že ich nakupujú až vtedy, keď už nie sú na trhu v danom čase k dispozícii žiadne ďalšie „chvosty“. Chovatelia, ktorí sa venujú týmto plemenám podľa mojich informácií realizujú jatočné zvieratá skôr vo vlastnej réžii, pretože predaj zástavového dobytka by bol pre nich stratovou záležitosťou.

Kompetentnejšie informácie mám k otázke aktuálnych odbytových cien zástavového materiálu bežných plemien: Ceny býčkov sa pohybujú okolo 3,0 €/kg a v prípade jalovičiek je cena nižšia o 0,4 €/kg. To by sa dalo v prípade jalovičiek považovať za celkom slušnú cenu. Najmä ak vezmeme do úvahy, že vlani bola priemerná cena len 1,82 €/kg. V prípade býčkov by sme boli spokojnejší, ak by bola ich cena bola 3,2 €/kg. Priemerná cena bola tento rok ovplyvnená veľkým rozdielom medzi cenou býčkov so živou hmotnosťou do 250 kg (3,0-3,2 €/kg) a nad 250 kg (1,8-2,0 €/kg). Takže cena býčka s priemernou hmotnosťou do 300 kg bola okolo 3,0 €/kg. Ak by sme brali do úvahy len porovnanie s vlaňajškom (2,70-2,75 €/kg), mohli by sme byť spokojní.

Ako ste už spomenuli, veľkým problémom v chove HD sú odbytové (farmárske) ceny jatočného dobytka. Myslíte si, že riešením by bolo založenie spoločnej odbytovej organizácie na pôde zväzu tak, ako to urobili chovatelia oviec a kôz?

Situácii chovateľov mäsového dobytka nepomáhajú veľké medziročné výkyvy odbytových cien. Jedným z riešení tohto stavu je založenie vami spomínaného odbytového združenia. Dôležité je pritom dosiahnuť dohodu chovateľov na dodržiavaní minimálnej odbytovej ceny. Problém by sa mohol ukázať nielen v „podliezaní“ cien niektorými chovateľmi, ale aj v tom, že úroveň chovov je u nás pomerne rozdielna. To by mohlo na strane odberateľov vyvolávať pripomienky a sťažovať rokovania s odberateľmi zvierat.

Otázka „podliezania cien“ sa podľa mojich skúseností týka najmä subjektov, ktoré chovajú mäsový dobytok len kvôli predpísanému zaťaženiu dobytčími jednotkami ma plochu a narodené teľa pre nich predstavuje bonus navyše. Takže pre nich nie je prioritou dosiahnuť čo najvyššiu možnú cenu zástavových jedincov.

Tento rok sa, našťastie, podarilo predať všetok zástavový dobytok. Na druhej strane musím vyjadriť ľútosť nad tým, že prakticky všetky zvieratá skončili v zahraničí. Náš zväz sa snaží pomáhať chovateľom s dosiahnutím lepšej ceny a fungujeme v podstate ako priatelia na telefóne, ktorí ich informujú o aktuálnom vývoji cien v reálnom čase.

Alternatívou k spoločnému odbytu zástavového materiálu je spoločný odchov zvierat na regionálnej báze, resp. jatočné spracovanie v spoločných regionálnych bitúnkoch.

Náš zväz sa s touto myšlienkou „pohráva“ už dlhší čas. Začnem však z opačného konca: Práve dnes (22.10. 2021, pozn. redakcie) som sledoval na internete vystúpenie predsedu Výboru pre pôdohospodárstvo životné prostredie NR SR Jaroslava Karahutu pri obhajobe potreby novej legislatívy, týkajúcej sa tzv. farmárskych bitúnkov a mal som problém s niektorými prezentovanými názormi. Ja si neviem dosť dobre predstaviť strieľať loveckou puškou na jedinca na pastve vo väčšom stáde (napr. 200 jedincov). To, že by to nebolo pre „nepoľovníka“ zadarmo je pritom úplne vedľajšie. Skôr by som išiel cestou jatočného usmrtenia v upravených existujúcich priestoroch, ktorých je na farmách väčšinou dostatok. Jeho vystúpenie však neprinieslo nič nové, keďže väčšina potrebných legislatívnych úprav je už v platnosti. Treba však povedať, že väčšina legislatívnych podmienok je pre bežného chovateľa pomerne ťažko splniteľná. Preto by boli lepším riešením menšie bitúnky „obsluhujúce“ príslušný región. Tieto zariadenia by mohli vzniknúť nielen pod odbornou záštitou chovateľov, ale časť investícií do bitúnkov by mala pochádzať práve od nich (zvyšok by mohol financovať štát). Tieto bitúnky by mali fungovať prioritne ako „nárazník“ v prípade nízkych odbytových cien dobytka. Dôležité je, aby si chovatelia vybudovali malé rozrábkarne na svojich farmách. V existujúcej (z roku 2011), ale aj pripravovanej legislatíve nie je presne zadefinovaný spôsob predaja konečnému spotrebiteľovi: Definovaný je len predaj hovädzieho mäsa do maloobchodných prevádzok, predaj fyzickým osobám nemá oporu v legislatíve (iné je to pri hydine, resp. králikoch).

Na druhej strane treba povedať, že súčasné odbytové ceny pre konečného spotrebiteľa po odpočítané nákladov na jatočné usmrtenie a prvotnú rozrábku sa pri zohľadnení jatočnej výťažnosti mladých zvierat v podstate vyrovnajú aktuálnej cene zástavového dobytka pri nakládke na kamión. Spomínané malé regionálne bitúnky by mali riešiť situácie, pri ktorých by došlo k prepadu cien zástavového „materiálu“.


Celý rozhovor si môžete prečítať v novembrovom Slovenskom CHOVe na s.18-19

Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.

Za rozhovor poďakoval Marián Dukes, Slovenský CHOV

Snímka: autor



NAJAKTUÁLNEJŠIE CENY AGROKOMODÍT

Online aktualizácia priamo z burzy Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel. Aktualizované každých 10 minút

pottinger

agbiz-KUHN-performer

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov

Basf Revysol

200x800px-Agromagazin-Revysol