logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

DSC_0300V Soli investujú do techniky a rozširujú chov dojníc

JRD Soľ bolo v časoch minulého režimu symbolom pokroku, keďže tu zavádzali moderné technológie medzi prvými v Československu. Ocenením Nositeľ Radu Práce sa vo vtedajšej dobe mohlo pochváliť len zopár najlepších poľnohospodárskych podnikov v celom štáte.

Na úspešnú históriu sa od roku 2005 snaží nadviazať nový subjekt s názvom Agrodružstvo v Soli. Kolektívu 37 zamestnancov, na čele s predsedníčkou Ing. Helenou Hudákovou, sa to postupne aj darí. Svedčia o tom nielen pribúdajúce ocenenia za hospodárske výsledky, ale najmä nové investície do techniky a živočíšnej výroby. Pomerne často sa v posledných rokoch stretávame so správami o zrušení chovov mliekových kráv. Nie je to však prípad družstva v Soli, kde v dohľadnom čase plánujú naopak zvýšiť stav dojníc z 200 na 300 kusov. Rovnako zlepšujú starostlivosť o zvieratá, tie na oplátku odpovedajú rastúcou úžitkovosťou.

Družstevný chotár sa rozprestiera neďaleko okresného mesta Vranov nad Topľou, v katastroch obcí Soľ, Rudlov, Hlinné a čiastočne Vyšný Žipov. Úrodnejšiu časť chotára lemuje rieka Topľa, ktorá ale občas vie skomplikovať hospodárenie podmočením a zaplavením polí. Smerom k Slanským vrchom už klesá úrodnosť pôdy a zvyšuje sa aj svahovitosť.

Sejba rozmetadlom so zaujímavým výsledkom

Vlani zaknihovali nesmierne náročný zber sóje. Z výmery 200 ha to stihli ešte pred dažďami, ale k zberu posledných 40 ha sa dostali až v novembri. Ešte problematickejšou sa ukázala sejba ozimnej pšenice. Ing. Hudáková k tomu hovorí: „Sme zvyknutí na výmery pšenice okolo 450 ha, ale vlani sme dokázali zasiať len 300 ha. A z toho bolo 150 ha zasiatych s rozmetadlom priemyselných hnojív, keďže nebolo možné inak vstúpiť do poľa. Takto založené porasty nevyzerali na jeseň vôbec dobre, mysleli sme, že ani neprežijú zimu. Po kvalitných jarných prihnojeniach to už začínalo vyzerať lepšie a výsledky zo žatvy neboli nakoniec vôbec zlé. Na lepšej parcele sme zaznamenali úrodu 7,5 t/ha, o 2 tony viac ako celý priemer pri obilninách. Na inej parcele už bola úroda tesne pod 4 t/ha, ale to už hovoríme o pôde nízkej bonity a v svahovitejšej časti nášho chotára.“

Výpadok ozimnej pšenice nahrádzali jarnými odrodami pšenice a jačmeňa. Uplynulý pestovateľský ročník jarinám príliš neprial a vlastne ešte lepšie sa ukázala sejba rozmetadlom ako nahrádzanie jarinami. Jarný jačmeň pestovali na 106 ha a sypal v priemere po 4 t/ha. Výraznejšie sklamala jarná pšenica, ktorú zasiali na 25 ha a urodilo sa jej len okolo 3 t/ha. Viac potešila úroda ozimného jačmeňa, zo 60 ha pozberali v priemere 5,15 t/ha, vo výbornej sladovníckej kvalite.

Atypický vývoj cien

Na úrode repky sa podpísalo sucho a vysoké teploty pred zberom. Vzhľadom na starostlivosť a aplikované dávky hnojív, bol konečný rezultát 2,8 t/ha miernym sklamaním. Zo 162 ha pozberali spolu 450 ton repky. „Po prvýkrát za asi 30 rokov sa nám stalo, že sme ani nestihli, predzberovú úpravu desikáciou a repka doslova vyschla,“ hovorí Ing. Hudáková a k výkupným cenám dodáva: „Tento rok je atypický vývojom výkupných cien. Repku sme mali dopredu zazmluvnenú, najvyššiu cenu pri časti produkcie sme dosiahli len 420 €/t. Bolo to výrazne menej ako 540 €/t, práve také boli ponuky hneď po zbere. Inak kontrahujeme dopredu len menšiu časť pšenice a sóje.“

Významné zastúpenie na poliach družstva má už štvrtý rok sója, túto jeseň ju zberajú z 220 ha. Kukuricu zo 100 ha zosilážujú a 60 ha pozberajú ako vlhké zrno, ktoré zakonzervujú (CCM). Pod jariny, každoročne zaorávajú maštaľný hnoj až na 100 ha, čím sa dnes môže pochváliť už len máloktorý poľnohospodár.

Produkcia mlieka výrazne narastie

V miestnom družstve má živočíšna výroba pevné miesto a podieľa sa na celkových tržbách približne 50 %. V poslednom čase sa im podarilo zvýšenou starostlivosťou zlepšiť zdravotný stav v chove hovädzieho dobytka a nakúpili napríklad aj jalovice od iných chovateľov. Aktuálne sa blížia s počtom 200 dojníc, plemena slovenské strakaté, k prekročeniu ročnej úžitkovosti 7500 litrov na dojnicu. Ing. Hudáková hovorí: „V našich podmienkach chceme chovať minimálne 300 kusov dojníc. Práve k takému stavu by sme sa chceli čoskoro dostať.“ Živočíšna výroba napreduje pod taktovkou skúseného zootechnika Ladislava Sukovského.

Vedia riešiť problém s ľuďmi v ŽV

Pri téme živočíšna výroba napadne mnohých ako prvé – problém s ľuďmi, ochotnými pracovať v tomto odvetví. V Soli hľadajú riešenie aj v zamestnávaní miestnych rómov. Našli takto siedmich spoľahlivých zamestnancov, z toho šiesti pracujú prevažne so zvieratami a jeden v rastlinnej výrobe ako obsluha strojov.

 

Štefan Ščecina

AGROMAGAZÍN

 

Celý článok, vrátane fotografií a ekonomických ukazovateľov, zverejníme aj v mesačníku AGROMAGAZÍN.

Časopis AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.

 

(Hlavná snímka) V čase reportáže skúšali nové náradie na spracovanie pôdy, agregované s tento rok kúpeným traktorom John Deere 8R 280. Na snímke zľava: Strojník Juraj Soták, zástupca spoločnosti Agrokom – Plus Ing. Gabriel Kvočka, predsedníčka Ing. Helena Hudáková, agronóm Ing. Ján Sukovský a mechanizátorka Ľudmila Žipajová.

foto_2foto_3



Najaktuálnejšie ceny agrokomodít

Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel. Aktualizované každých 10 minút
agrofilm

2021-08-agropoistenie

pottinger

agbiz-KUHN-performer

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov