logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

halmesŠtát by mal viesť intenzívnu osvetu na zvýšenie povedomia o spotrebe biopotravín

Čo bolo priamym popudom pre to, že ste sa rozhodli hospodáriť ekologicky?

Naša firma je jednou z nástupníckych organizácií bývalého Semenárskeho štátneho majetku, pričom s ňou sme „zdedili“ aj približne 46 mil. Sk záväzkov. Takže sme hľadali spôsoby, ako sa zbaviť tejto zdrvujúcej záťaže. V čase vzniku našej firmy bola vyplácaná podpora pre subjekty hospodáriace v systéme ekologického poľnohospodárstva vo výške 3 000 Sk/ha. Tieto dotácie sme investovali do splácania zdedených finančných záväzkov. Po skončení dvojročného obdobia konverzie sme získali „eko“ certifikát na plodiny pestované na bio plochách, čo nám umožňovalo realizovať ich na trhu za vyššiu cenu.

Predávate svoju produkciu napriamo, alebo cez sprostredkovateľa (napr. odbytové združenie)?

Napriamo. Na Slovensku je veľmi málo veľkých ekoproducentov. My sme napojení na nemeckú firmu Engemann, ktorá zobchoduje ročne cca 80 000 t bioproduktov. Za tie roky sme si vybudovali takú dôveru, že pôvodná frekvencia kontrol klesla z úrovne „každý kamión“ na občasné kontroly.

Ako ste sa k dostali k tomuto odberateľovi?

V začiatkoch sme spolupracovali s dnes už neexistujúcou firmou, ktorá mala licenciu na vývoz bioproduktov. Po vstupe do EÚ sme postupne prešli na priamy obchod so spomínanou nemeckou firmou. V tomto procese nám veľmi pomohlo aj neskoršie prijatie eura.

Ešte by som rád doplnil, že v začiatkoch nášho biopodnikania sme často navštevovali aj norimberský veľtrh Biofach. Z neho sme si „odviezli“ dve základné veci. Prvou bola nesmierne široká škála ponúkaného biosortimentu (zahŕňajúca nielen potraviny, ale aj kozmetiku, oblečenie a všetko ostatné, čo sa vyrába konvenčne) a druhým bol fakt, že sme zaznamenali enormný záujem o našu produkciu a snahu potenciálnych odberateľov, aby sme prešli do ich „košiara“. V západnej Európe totiž nebolo zvykom, aby jeden subjekt dokázal za rok ponúknuť odberateľovi okolo 5 000 t bioproduktov. My sme však zostali verní nášmu nemeckému odberateľovi. Menšiu časť našej bioprodukcie odbytujeme aj cez jednu slovenskú a jednu maďarskú firmu.

Využili ste pri budovaní vášho technologického zázemia aj možnosti podporných mechanizmov zo strany štátu či EÚ?

Zapojili sme sa do všetkých doterajších výziev, ktoré boli vyhlásené a boli sme aj úspešní. Z predvstupových výziev (SAPARD) sme rekonštruovali aj výkrmňu ošípaných ešte počas existencie spoločnej firmy. V neskoršom období sme nielen nakúpili techniku do rastlinnej výroby, ale zmodernizovali sme aj naše čistiace a skladovacie kapacity. Z posledných podporných investícií by som spomenul realizáciu priemyselných podlahových betónov do všetkých našich halových skladov (viac ako 5 000 m2), resp. odsávač prachových nečistôt na čistiacej linke. Chcel by som dodať, že sme vybudovali skladovacie kapacity na celú produkciu, čo nám poskytuje výhodu pri jej predaji.

V úvode nášho rozhovoru sme spomínali nižší produkčný potenciál ekologicky pestovaných plodín. Myslíte si, že by slovenské ekopoľnohospodárstvo mohol nejako ovplyvniť dlhodobý cieľ EÚ, ktorá chce vyhradiť ekoprodukcii 25 % výmery pôdy?

Odpoveď na túto otázku je veľmi ťažká. Jedna vec je ponuka a druhá dopyt. A ten je u nás veľmi nízky. My nemáme ekológiu tak v krvi ako Nemci či Rakúšania. Rozhodujúcu úlohu tu však zohráva ekonomická sila obyvateľstva. Nesmieme zabudnúť na to, že na Slovensku je nedostatok spracovateľských kapacít vo všeobecnosti a nie ešte špecializovaných kapacít na ekoprodukciu.

Pokiaľ ide špeciálne o spotrebiteľov z hľadiska dlhšieho časového obdobia, tu som optimista. Pozorujúc pohyb okolo ekoregálov obchodných reťazcov môžem konštatovať, že najviac z nich vyberajú biopotraviny mladí ľudia. Ja tomu dávam tak ešte 1 či skôr 2 generácie. Zo strany štátu by však bolo vhodné finančne podporiť malých spracovateľov biopotravín, ale aj poskytnúť vyššiu podporu na hektár prvovýrobcom, aby boli biopotraviny na pultoch obchodov cenovo dostupnejšie. Štát by mal tiež viesť intenzívnu osvetu na zvýšenie povedomia o spotrebe biopotravín. Financie, ktoré do toho vloží, sa mu vrátia na lepšom zdraví jeho občanov.

Odkiaľ môžeme v tomto smere čerpať pozitívne príklady?

Napríklad z Nemecka. Tam pre 2 rokmi vyhlásili výzvu na podporu prechodu na ekoprodukciu. Výsledkom bol nárast počtu farmárov a ich produkcie. Po skončení dvojročnej konverzie sa tak dostalo na trh viac bioproduktov, čo spôsobilo tlak na ich ceny. Napríklad za tonu biokukurice už nedostaneme 300 a viac € (dlhodobý trend) ale len 240 €. Na okraj musím poznamenať, že výkyvy na trhu bioplodín nie sú také výrazné ako v prípade konvenčných plodín. V tejto súvislosti klesla aj cena pšenice (z 330 na 280 €/t).

Celý rozhovor s konateľom spoločnosti SEMA HŠ, s.r.o., Sládkovičovo Ing. Marianom Halmešom si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 01/2021 na s. 20 až 22.



Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

agromanazer 2020

pottinger

AGBIZ-kuhn-axis-300x600

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov