logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

toth-marianStropovanie v kombinácii s redistributívnou platbou by pomohlo vyvážiť disproporcie v prerozdeľovaní priamych platieb

Koncom júla Európska rada schválila viacročný finančný rámec (VFR) pre roky 2021 až 2027. Ako na tom bude finančne budúca SPP v porovnaní so súčasným programovacím obdobím?

Zatiaľ definitívou je, že celkový viacročný finančný rámec EÚ-27 pre roky 2021 až 2027 je 1,074 bil. EUR. Kvôli koronakríze bol na úrovni európskej dvadsaťsedmičky tentoraz mimoriadne schválený aj tzv. Plán obnovy s rozpočtom 750 mld. EUR. Čo sa týka rozpočtu na Spoločnú poľnohospodársku politiku, ten kontinuálne vykazuje klesajúci trend. Na najbližšie obdobie je stanovený na 343,95 mld. EUR vyjadrený v stálych cenách roku 2018. Z tejto sumy má ísť na prvý pilier 258,6 mld. EUR a na druhý pilier 77,85 mld. EUR. Z plánu obnovy sa malo pôvodne ujsť poľnohospodárom 15 mld. EUR, napokon to však bude len 7,5 mld. EUR. Čo je ale pre poľnohospodárov dôležitejšie, ak porovnáme rozpočet budúcej SPP s tým súčasným, potom poľnohospodári dostanú menej peňazí a to o 39 mld. EUR v bežných cenách, čo znamená 10 % - nú redukciu oproti súčasnému programovaciemu obdobiu.

Aj Slovensko sa má pripraviť na 10 % redukciu národnej obálky?

V tomto momente definitívne číslo pre Slovensko stále neexistuje. Musí byť totiž schválené Nariadenie o strategických plánoch, pričom zatiaľ je známy v podstate len draft (návrh) z roku 2018. Schválenie v Rade ministrov AGRIFISH by chcelo zvládnuť nemecké predsedníctvo ešte tento október. Tu sa uzatvoria aj prílohy nariadenia, ktoré práve hovoria o alokáciách na národných úrovniach. Slovensko by však malo byť na tom lepšie, to znamená, že redukcia rozpočtu by u nás nemala byť až tak vysoká.

Slovensko má získať v rámci SPP ešte nejaké dodatočné financie ako kompenzáciu, resp. pomoc pri vyrovnávaní rozdielov platieb v rámci externej konvergencie. O akú sumu má ísť a na aký účel môže byť využitá?

Slovensko by malo získať navyše do rozpočtu 200 mil. EUR. Ide de facto o určitý bonus, ktorý majú dostať tie krajiny, ktoré majú štrukturálne problémy, resp. sú to peniaze určené na zrýchlenie externej konvergencie priamych platieb medzi členskými štátmi. To je dobrá správa pre poľnohospodárov Slovenska. Malo by to znamenať, že v roku 2027 už „medzera“ vo výške priamych platieb Slovenska voči priemeru EÚ bude nižšia. Dodatočných 200 mil. EUR nepoputuje do prvého piliera, ale do druhého piliera, teda do Programu rozvoja vidieka.

Čiže to nebudú tak úplne peniaze určené na urýchlenie externej konvergencie – teda vyrovnania priamych platieb medzi jednotlivými členskými krajinami?

Fyzicky tieto peniaze prídu do II. piliera. Slovensko sa môže rozhodnúť v rámci presunov medzi piliermi tieto peniaze presunúť smerom k posilneniu I. piliera, čo však podľa môjho názoru nie je správne.

Nie je pre nás výhodné presúvať financie z II. do I. piliera?

Presun financií z II. do I. piliera v tomto programovacom období určite neprispel k zvýšeniu potravinovej sebestačnosti a produktivite ako sa to pôvodne argumentovalo. Okrem toho je tento postup nevýhodný aj z  ekonomických dôvodov a síce, že poľnohospodári prichádzajú o spolufinancovanie II. piliera zo štátneho rozpočtu, čiže získavajú menej peňazí.

Pre Slovensko bolo v rámci novej SPP dlhodobým strašiakom stropovanie priamych platieb. To by malo byť podľa debát týkajúcich sa viacročného finančného rámci dobrovoľné, resp. kto ho zavedie, môže si uplatniť odpočet mzdových nákladov. To je dobrá správa pre slovenských poľnohospodárov. Padla v tejto otázke už jednoznačná definitíva – a teda stropovanie už nie je pre Slovensko hrozbou?

Nepredpokladám, že sa toto rozhodnutie na úrovni EÚ ešte zmení. Takže moje očakávanie je také, že v novom programovacom období stropovanie ostane dobrovoľné, pričom vo VFR je už stanovená aj výška stropu na jednu farmu na úrovni 100 tis. EUR. Ako ste už povedali, bude možnosť započítania mzdových nákladov v plnej výške. Na margo stropovania však treba podotknúť, že v tejto oblasti je tu ešte množstvo otázok, ktoré sú nezodpovedané. Napríklad strop 100000 EUR. Čo to znamená? Do 100000 EUR nestropujem a potom stropujem na 100 %? Alebo sa použije vzorec z predchádzajúceho nariadenia, že sa začne postupne stropovať od 60000 EUR v desaťtisícových intervaloch na úrovni 25 % redukcie platby na každý interval až do 100000 EUR? Otázky sú aj v rámci započítavania osobných nákladov.

Predpokladám ale, že ak stropovanie bude dobrovoľné, Slovensko naň nepristúpi. Či to bude inak?

Priznajme si, stropovanie je pre Slovensko strašiak. Za to, aby bolo na dobrovoľnej báze bojovali predchádzajúci ministri Jahnátek a Matečná a aj niektoré komory. Na druhej strane má súčasná vláda zavedenie stropovania priamo vo svojom Programovom vyhlásení, takže môžeme predpokladať, že ministerstvo predstaví aj stropovanie v novom programovacom období. Robili sme odhady dopadov stropovania. Je treba povedať, že pri verzii stropovania na úrovni 100000 EUR a uplatnenia mzdových nákladov, bude počet dotknutých fariem veľmi malý. Analyzovali sme rozdiely medzi farmami, ktoré by boli stropovaním postihnuté a tými, ktorých by sa stropovanie nedotklo. Zastropovaná farma v porovnaní s nezastropovanou produkuje oveľa menej, zamestnáva oveľa menej, a súčasne má zisky niekoľkonásobne vyššie. A keďže priame platby majú slúžiť na podporu príjmu, tak zastropované farmy generujúce na slovenské pomery nadpriemerné zisky túto podporu od daňových poplatníkov nepotrebujú.

Zrejme ale administratíva spojená s odpočtami mzdových nákladov pri stropovaní bude časovo náročná. Bude to stáť za to?

Veľmi často počúvam argument zo strany poľnohospodárov aj ministerstva, že to bude ťažké vyčísliť. Odpoviem len tak, že pre mňa v rámci rodinného rozpočtu nie je až také ťažké vyčísliť náklady na benzín. Pre poľnohospodára rovnako nie je ťažké vyčísliť, koľko má hektárov, zamestnancov a mzdové náklady. Mzdové náklady sú jedna položka z účtovníctva, ktorú bude musieť napríklad pri jednotnej žiadosti o platbu v prípade stropovania doplniť navyše. Aktuálne pripravujeme aplikáciu, na základe ktorej si bude môcť každý poľnohospodár jednoducho zistiť, či by bol stropovaním dotknutý alebo nie. Hneď ako budeme vedieť definitívne podmienky stropovania, tak túto aplikáciu sprístupníme verejnosti. Tých poľnohospodárov, ktorí sa budú zo zavedenia stropovania tešiť, bude viac ako 95 %. Len 5 % poľnohospodárov a z hľadiska počtu vlastníkov to bude ešte oveľa menej, bude smútiť. Pravdou totiž je, že na Slovensku máme v rámci celej EÚ-27 najnerovnomernejšie rozdelené priame platby. 20 % najväčších fariem získava 94 % všetkých podpôr, teda, ak to poviem inak, 80 % fariem získava len 6 % priamych podpôr. A práve stropovaním spolu s redistributívnou platbou, ktorá by podporovala malých, by sme vedeli na Slovensku túto nevyváženosť rozdelenia priamych platieb vyriešiť. A zmenili by sa aj motivácie v sektore.

Čiže v hre by mohla byť kombinácia stropovania s využitím redistributívnej platby? Ako by mohlo vyzerať poskytovanie redistributívnej platby?

Áno, táto kombinácia by mohla splniť svoj účel. Asi viete, že spoločne s prof. Pokrivčákom sme mali možnosť spracovávať prvú verziu Intervenčnej stratégie v rámci Strategického plánu pre Slovensko. V rámci nej sme navrhli redistributívnu platbu na prvých 100 ha každej farmy, čiže veľkej aj malej a to na úrovni dodatočných 100 EUR/ha. Európska únia totiž od nás chce, aby sme podporu rozdeľovali rovnomernejšie. A na to zaviedla nástroj redistributívnej platby a stropovanie.

Externá konvergencia medzi členskými štátmi má pokračovať aj po roku 2020. Aký je návrh v tejto oblasti a čo to prinesie Slovensku?

V oblasti externej konvergencie, teda dobiehania výšky priamych platieb medzi jednotlivými členskými krajinami sa v rokoch 2021 až 2027 navrhuje znížiť tento rozdiel minimálne o 50 % rozdielu medzi aktuálnou výškou platby v danej členskej krajine a 90 % priemeru platby v EÚ-27. Ak si to rozmeníme na drobné, podľa návrhu, priemerná výška podpory v EÚ-27 bude v roku 2027 na úrovni 264 EUR/ha. Na Slovensku by to malo byť v totožnom období 238 EUR/ha. To znamená, že v prípade SR nám už bude v roku 2027 veľmi málo chýbať k dosiahnutiu 90 % priemeru EÚ-27. V tejto oblasti je však potrebné podotknúť, že nielen výška podpory je dôležitá. Je predsa potrebné zohľadniť aj náklady a tie sú v rôznych členských štátoch EÚ rôzne. De facto slovenskí poľnohospodári majú rovnaké podmienky aj pri nižšej podpore voči západu. Prečo? Napríklad, ak sa porovnajú s rakúskym farmárom, majú oproti nemu nižšie nájomné za pôdu a rovnako tak nižšiu cenu práce. Pri porovnávaní teda majú slovenskí poľnohospodári aj pri nižšej podpore rovnaké podnikateľské podmienky ako rakúsky farmár.

Zdá sa, že možnosť dynamiky presunu financií medzi piliermi sa po roku 2020 zvýši, keď niektoré ČŠ budú mať možnosť presúvať výrazne vyšší podiel rozpočtu medzi piliermi. S akými modelmi presunov počíta Slovensko a ktorý z nich by sa nám oplatil najviac?

Doteraz bolo možné presúvať maximálne 15 % rozpočtu medzi piliermi. V novom období môže ísť z I. do II. piliera až 42 % rozpočtu a z II. do I. piliera 25 %, resp. tie krajiny, ktoré majú podporu na úrovni menej ako 90 % priemeru EÚ, môžu presunúť až 30 % rozpočtu. Čiže pre Slovensko platí z I. do II. piliera 42 % a z II. do I. piliera 30 %.

Vy ste modelovali rôzne scenáre presunu financií medzi piliermi v SR. Ktorý scenár sa tak javí ako najrozumnejší?

V prvej verzii Intervenčnej stratégie sme navrhli nepresúvať prostriedky medzi piliermi. Jediné prostriedky, ktoré sme navrhli presunúť sú tie, ktoré by vznikli zastropovaním. Navrhovali sme však obmedziť neviazané priame platby v prvom pilieri prostredníctvom viazaných platieb, redistributívnej platby pre malé farmy, povinnej platby pre mladých farmárov a ekoschém, keďže je snaha o zvyšovanie sebestačnosti a produkcie. Neviazané platby na plochu určite nie sú určené na podporu výroby, hoci ich farmári majú najradšej, lebo im zvyšujú príjmy. Potrebujeme však motivačné platby.

Z pohľadu dodatočných zdrojov by nebolo pre nás ekonomickejšie presunúť 30 % zdrojov priamych platieb do II. piliera?

Asi ste zachytili reakciu poľnohospodárov, keď tento rok padol návrh na presun časti financií z tohtoročných priamych platieb do Programu rozvoja vidieka. Matematicky máte pravdu, že by bolo výhodnejšie peniaze presunúť do II. piliera, no na druhej strane poľnohospodári majú radi priame platby, pretože znamenajú pre nich istotu.

Prečo teda znovu nepresunúť financie z II. piliera do I. piliera?

Aj tento scenár prináša svoje nevýhody. V prípade stropovania SAPS alebo po novom Základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti (BISS) by presun prostriedkov pravdepodobne zvýšil zastropovanú čiastku. Podpora v oblasti viazaných priamych platieb na celoeurópskej úrovni vykazuje klesajúcu tendenciu. Navyše greening už nebude až taký jednoduchý ako doteraz, keďže má byť v novom programovacom období nahradený ekoschémami. Už to nebude automatická platba, na ktorú bude mať nárok každý, ale len ten, kto sa aktívne do príslušnej ekoschémy zapojí. Takže pre niektorých poľnohospodárov môže vypadnúť podpora za greening, a preto zrejme až taká veľká vôľa presúvať prostriedky z II. do I. piliera nebude.

Dočkajú sa poľnohospodári vyššieho podielu spolufinancovania projektových podpôr po roku 2020 z národného rozpočtu?

V aktuálnom programovacom období 2014-2020 je minimálne spolufinancovanie II. piliera zo štátneho rozpočtu na úrovni 25,7 %, pričom v novom programovacom období by to malo byť minimálne 31 %. To je dobrá správa pre poľnohospodárov. V prvej verzii Intervenčnej stratégie Strategického plánu sme počítali so spolufinancovaním na úrovni 40 %. V tejto otázke bude rozhodovať Ministerstvo financií, či daňoví poplatníci prispejú poľnohospodárom viac alebo nie. Máme totiž problém s COVID-19 a z toho hroziaci vysoký deficit verejných financií. Ministerstvo financií bude musieť selektovať, komu a na čo financie poskytne. Ak by bolo financovanie PRV na úrovni 31 %, potom to znamená spolufinancovanie vo výške 700 mil. EUR v sedemročnom období, no pri 40 % spolufinancovaní ide o 1 mld. EUR. Takže sa obrazne bude „hrať“ o 300 mil. EUR na 7 rokov pre poľnohospodárov navyše.

Bude Slovensko v rámci II. piliera progresívne a zavedie aspoň na časť projektov aj model financovania cez finančné nástroje ako sú napríklad bankové záruky či iné modely financovania?

Pri využívaní finančných nástrojov v podstate ide o systém, kedy nie Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA), ale banky budú rozhodovať o schvaľovaní projektov a ich financovaní. Banky dostanú z II. piliera finančný balík ako aj zadefinované kritériá, podľa ktorých by vyhodnocovali najlepšie projekty. Aby sme si vedeli predstaviť finančné nástroje v praxi, tak napríklad súčasná COVID podpora pre malých podnikateľov je v podstate finančný nástroj. Banky teraz poskytujú malým podnikateľom COVID úvery, pričom financie bankám poskytuje Slovenský investičný holding (SIH) vo forme garancií. Ak by takýto úver nebol splatený, tak si banka vyžiada peniaze od SIH. A niečo podobné by v podstate bolo aj v prípade finančných nástrojov v poľnohospodárstve. Osobne to považujem za oveľa efektívnejší a flexibilnejší spôsob čerpania peňazí v porovnaní so súčasnými projektami. Zavedenie finančných nástrojov v poľnohospodárstve vítajú aj samotní poľnohospodári. Nepochybne by prispeli k väčšej transparentnosti fungovania a čerpania investičných podpôr. Ale sú tu aj ďalšie výhody. Napríklad, ak by bol finančný nástroj otvorený dlhodobo, namiesto nárazovo zverejňovaných výziev by farmári mohli získať peniaze vtedy, keď ich potrebujú a nie len v čase vyhlásenia výziev. Výhodou je i to, že alternatív finančných nástrojov je niekoľko. Pri finančných nástrojoch sa v SR uvažuje o možnosti odpustenia časti istiny v prípade, že subjekt bude poctivo splácať úver, či bonifikácii úrokovej sadzby. To by využili hlavne malí a mladí poľnohospodári, ktorí častokrát čelia vysokým úrokom kvôli vyššej rizikovosti. Dôležitým benefitom finančných nástrojov by bolo i to, že poskytované záruky by umožnili bankám financovať aj tých poľnohospodárov, ktorých by bez záruk nefinancovali. Vďaka zárukám by aj napriek tomu mohli financie získať a svoj projekt zrealizovať. Častokrát je totiž väčším problémom farmára to, že sa mu vôbec nepodarí získať kapitál ako to, že by si nevedel poradiť s platbou vyššej úrokovej sadzby. V prvej verzii Intervenčnej stratégie Strategického plánu sme navrhli podstatnú časť investičnej podpory realizovať prostredníctvom finančných nástrojov. To, že existuje na Slovensku veľké medzera vo financovaní a finančné nástroje by poľnohospodárom pomohli sú aj závery rozsiahlej štúdie, ktorú sme realizovali pre Európsku investičnú banku.

Na záver otázka k budúcoročným priamym platbám. SPP čaká prechodné obdobie. Ako teda budú vyzerať platby, ktoré budú vyplácané v roku 2021?

V prechodnom období sa ide podľa doterajších podporných schém, no s novým rozpočtom. Detaily však záležia od ministerstva. Osobne neočakávam žiadne veľké zmeny. Určite systém zásadne nezmení ani nedávno zverejnené stropovanie na roky 2021-2022. Takže poľnohospodári môžu byť nastavení na to, že budú poberať SAPS, greening či viazané platby aj v roku 2021.

doc. Ing. Marián Tóth, PhD.

Fakulta ekonomiky a manažmentu

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

spoluriešiteľ analýzy Intervenčnej stratégie pre Strategický plán SPP po roku 2020 na Slovensku

/David Karkulín/



Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

pottinger

kuhn spravocanie pôdy

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov