logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

fotoKoromla1Mladí ľudia majú v Koromli dvere otvorené už počas školy

Chotár najvýchodnejšieho účastníka rebríčka Top Agro lemuje štátna hranica s Ukrajinou a nachádza sa na dohľad od prechodu Vyšné Nemecké.

Z hľadiska hospodárskych výsledkov však nejde o žiadnu perifériu slovenského poľnohospodárstva. Roľnícke družstvo Koromľa patrí tradične k najlepším, pritom kvalita miestnych pôd nedosahuje veľmi vysoké bonity, keďže už zasahuje aj do podhorskej oblasti.

Vážnym problémom nášho poľnohospodárstva je čoraz vyšší vekový priemer pracovníkov a nedostatočný záujem zo strany mladých. Na hospodárskom dvore v Koromli môžeme ale často stretnúť aj študentov, ktorým sa vedenie družstva snaží ukázať zmysel práce v poľnohospodárstve už počas školy. Duálne vzdelávanie nie je žiadnou svetovou novinkou, ide len o jeho reálne použitie v praxi. Nedávno táto správne zvolená cesta napomohla rozšíriť kolektív zamestnancov družstva.
V Koromli sme boli na návšteve aj pred rokom v auguste. Čo sa odvtedy zmenilo, okrem zvýšenia zamestnanosti? Prvým krát zasiali vlani na jeseň sladovnícky ozimný jačmeň, na výmere 27 ha. „Spravili sme dobré rozhodnutie, pretože nás veľmi potešila úroda 7,2 t/ha. Škoda, že s neďalekou sladovňou sme mali zmluvne zakontrahovaných len 100 t po 160 €/t. Sklamaní sme zostali z výkupnej ceny zvyšného množstva, napriek tomu, že išlo o jačmeň s výbornými sladovníckymi parametrami,“ hovorí k téme prvej plodiny z tohtoročnej žatvy Ing. Pavel Fečík, predseda RD Koromľa. Problematickou z hľadiska pestovania sa tu v posledných rokoch javí repka. Na úrode 2,3 t/ha sa najviac podpísalo vlaňajšie sucho pri vzchádzaní a lokalizácia v blízkosti lesa. Ing. Fečík dodáva: „Keď sme videli zlý vývoj repky, už sme počas vegetácie toľko do nej neinvestovali. Na druhej strane sa dobre predala po 365 €/t. Spokojní sme aj s platobnou disciplínou odberateľov Interagros a Arimex.“ Osev repky mierne znížili, zo 120 ha sa posunuli k aktuálnym 100 ha, z dôvodu pestovateľsky náročnej lokality. Vzorne spolupracujú s okolitými včelármi, tí považujú repkový med za jeden z najcennejších.
Z mierne zníženej výmery 158 ha zberali ozimnú pšenicu, pretože zasiali viac jačmeňa. Na potenciál miestnych pôd bola úroda 5,65 t/ha veľmi dobrá. S kvalitou to už bolo trochu horšie, najmä obsah dusíkatých látok a lepku zaostal za tým, na čo sú dlhodobo zvyknutí. „Žatva bola najťažšia asi za posledných 20 rokov. Neustále dažde, ktoré pravidelne prerušovali zber, sa podpísali aj na kvalite. Kombajny vychádzali na pole väčšinou až poobede okolo 16-tej a chodili sme z poľa na pole, hľadajúc vyhovujúcu vlhkosť,“ hovorí Ing. Fečík. V novej sezóne začínajú s pestovaním tvrdej pšenice, produkciu z 26 ha odoberie spoločnosť zo Serede.
Družstvo v Koromli je známe aj ako špičkový pestovateľ sladovníckeho jarného jačmeňa. Vlaňajšia rentabilita prispela k navýšeniu výmery a na jar zasiali až 135 ha. Úroda takmer 5 t/ha ich nesklamala, horšie to už bolo s realizáciou časti produkcie. Podľa zmluvy dodali do michalovskej sladovne 358 t v cene 185 €/t. Bohužiaľ, ďalších zmluvných takmer 300 t odmietol odberateľ z dôvodu diskutabilného výskytu plesnivých zŕn. Stratu z tohto zrušenia zmluvy vyčíslili na približne 15 000 €. V Koromli, podobne ako mnoho iných podnikov z okolia, sa vážne zamýšľajú ako ďalej pri realizácii sladovníckeho jačmeňa. Od pestovania ustupovať nechcú, otázkou ale zostáva aký zmysel pre pestovateľa má súčasná zmluva so sladovňou. Najviac by sa asi mal zamyslieť manažment sladovne, pretože karta sa môže už v budúcej sezóne obrátiť v ich neprospech.
V čase našej návštevy sa sľubne ukazovala sója. Na celej 104 ha výmere mali zasiatu odrodu Lenka, pričom celý odbyt už bol zmluvne dohodnutý. Ing. Fečík rozmýšľa aj o rozšírení osevného plánu, už v blízkej budúcnosti bude preto na tunajších poliach možné vidieť pohanku a možno aj ostropestrec mariánsky.
Z celkovej výmery pôdy patrí vyše 420 ha do kategórie TTP. Podhorské lúky a pasienky využívajú pre mäsový dobytok plemena limousine. V minulom roku realizovali projekt v živočíšnej výrobe, pričom prostredníctvom kúpy nových strojov a postupného zvyšovania počtu zvierat, dokázali zvýšiť aj zamestnanosť. Zmluva s Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (Pomoc najmenej rozvinutých okresov) bola podpísaná vlani v auguste, následne prebehla kontrola bez zistenia akýchkoľvek pochybení, ale na vyplatenie polovice zo 140 000 € čakali márne ešte aj po roku.   
fotoKoromla1
Foto 1: Predseda RD Koromľa Ing. Pavel Fečík v nádejne vyzerajúcom poraste sóje.

fotoKoromla2
Foto 2: Pohľad na administratívnu budovu RD Koromľa.



Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

pottinger

kuhn spravocanie pôdy

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov