logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

ABclanok-maso-HDAko rýchlo zvýšiť ponuku domáceho mäsa

Nášmu zdraviu pomôže, ak nebudeme mať strach z nedostatku jedla. Tí z nás, ktorí nie sme vegetariánmi vieme, že najlepšiu schopnosť na dlhší čas odstrániť pocit hladu má mäso. Nie každý uverí, že patrí aj k najlacnejším možnostiam nasýtenia človeka.

Vieme, že v produkcii väčšiny druhov mäsa nie sme zďaleka sebestační. Musíme ich dovážať. No a dovážať pri obmedzenom pohybe cez hranice a panike temer na celom svete nemusí byť jednoduché. Treba hľadať spôsoby, ako čo najrýchlejšie zvýšiť domácu produkciu mäsa. V tejto rýchle spracovanej analýze sa obmedzíme na rámcové úvahy a výpočty. Sme si vedomí možných chýb, ktoré v nej zo snahy rýchlo priniesť návrhy vyplývajú. Čísla, ktoré budeme uvádzať, predstavujú teoretický nárast produkcie nad dosahovanú za ostatné roky. Ide o možnosti, ktoré sa nám ponúkajú na to, aby sme už v období od júla do konca tohto roka, keď sa dajú očakávať najväčšie výpadky, mohli mať k dispozícii viac veľmi kvalitného a aj čerstvého mäsa.

Začneme druhom, ktorý na Slovensku temer nekonzumujeme – jahňacie mäso. Za ostatné roky sme zo Slovenska vyviezli viac ako 80 tisíc tzv. veľkonočných jahniat. Ak by sme ich nepredali do zahraničia, boli by k dispozícii hneď okolo Veľkej noci. Ich živá hmotnosť je okolo 13 kg, čo predstavuje približne 3 – 4 kg mäsa bez kostí. Uvažujme o tom, že ak by sa tieto jahňatá pásli napríklad do júla a boli prikrmované jadrovým krmivom, predstavovalo by to už produkciu približne 8 kg jahňacieho mäsa zo zvieraťa (dovedna 0,64 tis. ton). Ak by boli chované do októbra, mohlo by to byť 13 kg mäsa na zviera (spolu 1,04 tis. ton zdravotne super kvalitného mäsa, vhodného pre deti i seniorov). Je nám jasné, že mnoho ľudí jahňacinu konzumovať odmieta. Táto situácia sa však môže vplyvom okolností zmeniť. Samozrejme, zohráva tu úlohu i cena.

Ďalší druh dietetického mäsa, ktorého produkciu môžeme rýchlo zvýšiť, je teľacina, resp. mladá hovädzina – baby beef. V ostatných rokoch tu zaznamenávame skutočnosť podobnú ovčiarstvu – rozhodujúci podiel odchovaných mláďat sa vyváža do zahraničia. Platí to rovnako pre potomstvo dojníc aj dojčiacich kráv. Teľatá od dojníc sa predávajú väčšinou vo veku 2 – 3 mesiacov. V súčasnosti teda ešte zrejme máme v chovoch teľatá, narodené v tomto roku. Na základe počtu dojníc a natality možno veľmi približne odhadnúť, že za mesiace január – marec sa u nás narodí niečo cez 25 tisíc teliat. Na jatočné účely po odchove je z nich možné využiť necelých 20 tisíc (zvyšok predstavujú jalovice určené na obnovu stáda). Ak by sme takéto teľatá chovali do veku 6 mesiacov, v júli až septembri 2020 by sme v priemere z jedného teľaťa dokázali získať približne 50 kg kvalitného mladého mäsa bez kosti (dovedna približne 1 tis. ton).

Máme tu aj teľatá od dojčiacich kráv, ktoré takisto doteraz končili v zahraničí. Vzhľadom na pretrvávajúcu nízku natalitu v tomto systéme chovu odhadujem počet teliat 50 tisíc ročne, z čoho zhruba 40 tisíc môže byť využitých na jatočné účely. Teľatá v tomto systéme sa odstavujú vo veku 210 dní. Dovtedy cicajú matky a pasú sa, často na horských pasienkoch, čo je predpokladom produkcie špičkového bio mäsa. V tomto systéme chovu je čiastočne sezónne telenie. Najviac teliat sa rodí v mesiacoch marec – apríl. Tieto sú odstavované koncom októbra. Vtedy by mohli byť ako baby beef i jatočne realizované. Odhadujeme ich možný počet na bezmála 30 tisíc, čo by znamenalo ponuku 2,1 tis. ton baby beef mäsa (bez kosti). Teľatá, narodené v mesiacoch november 2019 – február 2020, by mohli byť realizované v období júl – september. Ich potenciálny počet je bezmála 10 tisíc, čo predstavuje potenciál produkcie 0,6 tis. ton baby beef mäsa bez kosti.

Osobitnú kategóriu tvoria jalovice z dojného systému chovu. Odchováva sa ich viac, ako je potrebné na obnovu stád dojníc. V minulosti, pred embargom, boli nadbytočné teľné jalovice vyvážané ako chovné hlavne do Ruska. V ostatných rokoch sa vývozy obmedzili na niekoľko stoviek ročne. Prebytok jalovíc chovatelia riešia ich zaraďovaním do stád a vyraďovaním starších dojníc, ktoré ešte produkujú. Týmto sa znižuje produkčný vek dojníc, čo z hľadiska ekonomiky nie je efektívne (vysoké odpisy základného stáda). V súčasnej krízovej situácii, keď je možné, že vývoz plemenného dobytka bude ešte viac obmedzený, by bolo výhodnejšie časť geneticky najmenej hodnotných jalovíc, ktoré sa majú v nasledujúcom období pripúšťať (súčasný vek 10 – 17 mesiacov, podľa plemena) nepripustiť, ale zaradiť do výkrmu do hmotnosti okolo 450 kg (opäť podľa plemena). V priebehu roka by mohlo ísť o 5 – 10 tis. jalovíc a ich výkrmom by sa navýšila produkcia o 0,75 – 1,5 tis. ton mladého, kvalitného hovädzieho mäsa bez kosti.

Ak by sme išli týmto smerom, môžeme navýšiť ponuku mladého hovädzieho mäsa (baby beef a jalovice) o max. 5,2 tis. ton mäsa bez kosti špičkovej kvality. Ide o pomerne rýchlu produkciu a domáce mäso navyše – predstavuje zvieratá, ktoré boli v minulosti zo Slovenska vyvezené, resp. pri jaloviciach zaradené do chovu. Len pre celkový obraz uvádzam, že podľa správy VÚEPP sa na Slovensku vlani vyprodukovalo 24 tis. ton jatočnej hmotnosti HD (len časť tvorí mäso bez kosti), z čoho väčšinu predstavovali vyradené kravy. Iste, opýtate sa, kto bude mať na kúpu mladej hovädziny. Určite nie každý. Ale jedlo sa môže stať iným artiklom ako doteraz. Stále hovoríme o krízovom režime.

Poďme ale ďalej – bravčovina. Prvým spôsobom nárastu produkcie je výkrm časti populácie súčasných zvierat do vyššej živej hmotnosti (140 – 150 kg). Mohlo by to znamenať zvýšenie produkcie o 25 %. Rýchlo zvýšiť počet výkrmových ošípaných je bez dovozu zložité. Musel by sa rýchlo zvýšiť počet prasníc, čo je vzhľadom na stavy zvierat v šľachtiteľských a rozmnožovacích chovoch zložité. Krízovým riešením by bolo znížiť kritériá pre zaraďovanie prasničiek (hodnota CPH). V súčasnej chvíli nemáme dostatok informácií, aby sme mohli uvažovať o hydine. Ide však o druh s najkratším obdobím od znesenia vajca po vyskladnenie kurčaťa z výkrmu. Šance sú i tu veľké. A cena najprijateľnejšia pre konzumenta.

No a potom je tu ohromne rozmnožená divá zver v lesoch. Robí veľké škody na poľnohospodárskych porastoch. Tiež by mohla byť v prípadnej potravinovej kríze zdrojom obživy. To tiež ponechávame na kompetentných.

Samozrejme, prvým predpokladom naplnenia takéhoto scenára je motivovať všetkých, od ktorých to v realite závisí (chovatelia, bitúnky, spracovatelia). A hlavne, aby sme mali v celom tomto reťazci v čase nákazy potrebný počet pracovníkov.

Ján Huba, Martina Gondeková

NPPC – VÚŽV Nitra



Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

pottinger

kuhn spravocanie pôdy

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov