logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

sutovskyZ rozhovoru s prof. Petrom Šutovským o genomike

Filip Tirpák

Profesor Peter Šutovský z Univerzity of Missouri (USA) patrí k popredným svetovým odborníkom v oblasti reprodukcie HZ.

Jeho korene siahajú na Slovensko, kde v pamätnom roku 1989 absolvoval vtedajšiu nitriansku Vysokú školu poľnohospodársku. V novembrovom Slovenskom CHOVe je uverejnený rozsiahly rozhovor s ním, z ktorého sme vybrali odpovede na nasledujúce otázky:

Momentálne ste držiteľom viacerých výskumných grantov a spolu s vaším tímom pracujete na genomickom projekte. Mohli by ste poodhaliť jeho podstatu a postup jeho riešenia?

Je to veľmi ambiciózny projekt a znova spomeniem výnimočnosť nášho pracoviska, pretože tu máme nielen veľmi silnú reprodukčnú skupinu, ale taktiež tu máme jednu zo špičkových skupín, čo sa týka genomiky hospodárskych zvierat. Spoluriešiteľmi tohoto projektu sú moji kolegovia, ktorí sú genómoví výskumníci a spolu sa snažíme nájsť polymorfizmy v genóme, ktoré môžu prispieť k redukovanej plodnosti, v tomto prípade pri plemenných býkoch, ktoré majú plodnosť síce prijateľnú, avšak menej než optimálnu. Taktiež nás zaujímajú rôzne extrémy, kde máme neplodných býkov a existujú alely, ktoré to spôsobujú a naďalej sa vyskytujú v populácii či už európskej, severoamerickej alebo celosvetovej pri rôznych plemenách. Toto sú veľmi zriedkavé polymorfizmy, ktoré sú recesívne a fenotypicky sa prejavia iba v homozygotnej recesívnej kombinácii. To znamená, že nositelia týchto mutácií môžu existovať v populácii a prenášať ich ďalej na potomstvo, ktoré v prípade, že zdedí po rodičoch recesívne alely, bude buď neplodné, alebo sa ani nenarodí kvôli embryonálnej mortalite počas raného embryonálneho vývoja. Napriek tomu títo heterozygotní nosiči v populácii existujú a ak sa nám podarí tieto alely charakterizovať, môžeme vyvinúť microarray (DNA čip), na základe ktorého môžu byť genotypované všetky býky, ktoré idú do programov pre umelú insemináciu. Napríklad už po otelení sa môže pri teľatách zistiť, ktoré z nich sú nositeľmi týchto riskantných alel a môžu sa vyradiť z inseminačných programov či prirodzenej plemenitby a tým by sa dali potlačiť frekvencie týchto zlých alel v populácii.

V súčasnosti na Slovensku rezonuje medzi chovateľmi HD otázka, v akom percentuálnom zastúpení používať v stáde genomických býkov. Napr. 60 % genomických býkov a 40 % v chove preverených býkov alebo dokonca 80 % až 100 % genomických býkov. Nie je rizikom ísť až do takýchto vysokých čísel?

Nie som genomik, takže toto nie je profesionálna odpoveď, ale myslím si, že genomika nie je niečo, čoho by sme sa mali báť. Myslím si, že je dobré vedieť o každom jednom býkovi, ktorý vstupuje do plemenárskych programov, aké má genomické vlastnosti. Nevidím žiadne riziko v tom, že budeme vedieť viac o genómoch každého jedného býka. Riziko pravdepodobne bude v tom, že by sa mohlo stať, že sa chovateľ sústredí výhradne na produkčné znaky, ale nebude brať do úvahy fitness býka alebo napríklad reprodukciu, o ktorej sa donedávna tvrdilo, že nie je silne ovplyvnená dedičnosťou. Teraz už však vieme, že tam ten vplyv je a je to takzvaná komplexná vlastnosť, takže to nie je jeden alebo dva gény, ktoré sú vyslovene zodpovedné za nízku alebo vysokú fertilitu alebo fitness. Riziko rozhodne nie je v tom, vedieť viac o genómoch jednotlivých plemenníkov alebo o celých líniach, ale skôr v tom, že sa jednostranne budeme zameriavať na produkčné schopnosti. Niečo také sa v minulosti stalo pri mliekovom dobytku. Reprodukční biológovia stále poukazujú na to, ako sa ešte pred genomickou érou šľachtilo na produkciu mlieka pri holštajnoch a reprodukčné vlastnosti sa pri kravách potláčali. Pri býkoch sa tomu veľmi nevenovala pozornosť, avšak pri kravách bola reprodukčná schopnosť značne negatívne ovplyvnená. Viac-menej neuvedomele sa šľachtilo na vysokú dojivosť, bielkoviny či tuk bez toho, aby sa prihliadalo na reprodukciu. Znižovala sa tak nenávratnosť do ruje, čo malo následne veľmi silný negatívny ekonomický dopad na produkciu mlieka.

Myslíte si, že by mohla byť genomika využívaná v ešte väčšej miere, že by sa napríklad osekvenovávali celé stáda a celé pripúšťacie plány by sa pripravovali výhradne na základe genomických ukazovateľov?

Myslím, že to je už nevyhnutné a v súčasnosti sa to už aj deje. Napríklad v USA pribúdajú do databáz genómy hlavne býkov, ktoré boli osekvenované, takže sa vie viac o ich produkčných génoch a z časti už aj o ich reprodukcii, fitness, utilizácii krmiva atď. Niekedy ľudia nie sú dostatočne informovaní, čo sa genomikou sleduje a aké sú jej prínosy, takže sa často boja niečoho nového. To je taká normálna ľudská latencia, obava z nového, opatrnosť.



Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

pottinger

kuhn spravocanie pôdy

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov