logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

dojnice3Úžitkovosti dojníc November ´89 pomohol, zlepšila sa kvalita krmív

Dovoľte nám začať túto analýzu citovaním z knihy Chov hovädzieho dobytka, vydanej v roku 1977, kde profesor Ján Plesník kreuje tieto nadčasové myšlienky: „Pri nijakej hospodársky využívanej vlastnosti nedošlo v procese domestikácie k takému výraznému zlepšeniu ako v produkcii mlieka.

A, čo je ešte významnejšie, nijaká vlastnosť nemá ani takú potenciálnu rezervu ďalšieho stupňovania. Ťažko odhadnúť perspektívnu produkčnú možnosť dojnice. No, už súčasné výkony špičkových populácií jednotlivých plemien a špičkové individuálne výkony ukazujú, že ročná produkcia 400 – 500 kg mliečnych bielkovín (12 500 – 15 625 kg mlieka – poznámka autorov článku) na dojnicu nie je prognostickou fantáziou, najmä ak počítame s využitím najnovších poznatkov genetiky v šľachtiteľskom procese pri aplikácii nových poznatkov fyziológie výživy“. Pred 50 rokmi vyslovenej vízii (12 500 kg mlieka) sa v súčasnosti niektoré úspešné slovenské stáda už priblížili, individuálne rekordy už „prognostickú fantáziu“ prekročili.

Päťnásobné zvýšenie dynamiky rastu

Slová akademika Plesníka o potenciálnej rezerve ďalšieho stupňovania úžitkovosti dojníc potvrdzujú údaje v tabuľkách. Porovnávame tu výsledky kontroly úžitkovosti dojníc (v minulosti ju vykonávali a publikovali Štátne plemenárske podniky, v súčasnosti Plemenárske služby SR, štátny podnik). V tab. 1 vidíme, že za rovnaké časové obdobia (1960 – 1989) a 1989 – 2018), t.j. vždy za 29 rokov bol rozdiel v náraste mliekovej úžitkovosti markantný. Kým v prvom období (1960 – 1989) to bolo sumárne 1 008 kg, za druhé rovnako dlhé obdobie už nárast predstavuje 4 756 kg. Zaznamenávame aj veľké rozdiely v celkovom počte laktácií. V roku 1960 to bolo spôsobené nízkym zapojením populácie dojníc do kontroly mliekovej úžitkovosti (menej ako 10 %). V roku 2018 bolo zapojenie dojníc do KÚ 85 %, avšak ich početné stavy sa oproti roku 1989 znížili o 77 %. Zaznamenávame však aj nežiaduce javy, ako pokles tukovosti mlieka či predĺženie medziobdobia dojníc. Pozitívne možno hodnotiť pokles priemernej hodnoty veku pri 1. otelení dojníc z 33 mesiacov (rok 1970) na súčasných 27 mesiacov. Príčinou tejto skutočnosti je ale to, že početne najvýznamnejšiu plemennú skupinu v súčasnosti tvorí ranejší holštajnský dobytok, ktorý sa v minulosti u nás choval len v minimálnych počtoch. Z tohto dôvodu je objektívnejšie pozrieť sa na porovnávané čísla v rámci jednotlivých plemien.

Ing. Ján Huba, CSc.

Ing. Ivan Pavlík, PhD.

NPPC – VÚŽV Nitra

Tabuľka 1. Vývoj úžitkovosti, plodnosti a ranosti za celú populáciu (vrátane kríženiek).

Rok

Počet laktácií

Mlieko (kg)

Tuk (%)

Medziobdobie (dni)

Vek pri 1. otelení (mesiace/dni)

1960

1970

48 358

114 029

2 594

2 934

3,87

3,88

-

404

-

33

1989

396 504

3 602

3,95

399

29/23

2018

82 443

8 358

3,85

411

27/2

Celú analýzu si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 10/2019 na s. 30-31.

Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

banner-lemken-rubin10

banner-pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov