logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

strip-tillProjekt Terraton sľubuje farmárom 15 až 20 USD za každú tonu zachyteného uhlíka v pôde

/AGROBIZNIS/

Skrotiť emisie oxidu uhličitého a jeho ekvivalentov ostatných skleníkových plynov je v súčasnosti čoraz väčšou témou naprieč všetkými národmi sveta.

Na tento trend pritom nadviazala aj americká firma Indigo Ag, ktorá v júni spustila doteraz najväčší globálny projekt sekvestrácie (zachytávania) uhlíka do poľnohospodárskej pôdy. Cieľom iniciatívy s názvom Terraton je do budúcnosti zachytiť v pôde obrábanej poľnohospodármi po celom svete 1 bilión ton oxidu uhličitého. „V minulosti bolo vo svete kultivovaných pre výrobu plodín 1,46 mld. ha pôdy, ktorá obsahovala v priemere 3 % uhlíka. Dnes tento priemer predstavuje 1 %. Ak by sme si zobrali každý obrábaný hektár pôdy na Zemi a zvýšili jej obsah uhlíka z 1 % na 3 %, predstavuje to zachytenie 1 bilióna ton CO2“, vysvetľuje prezident a výkonný riaditeľ spoločnosti Indigo Ag David Perry. Zhodou okolností ide presne o hodnotu, o ktorú sa zvýšil obsah CO2 v ovzduší od začiatku priemyselnej revolúcie po súčasnosť. Teda nárast obsahu CO2 o 135 ppm od roku 1770 po súčasnosť zodpovedá zvýšeniu obsahu CO2 v ovzduší o 1 bilión ton.

Unikátny experiment vrátane platby farmárom

Firma Indigo Ag nemá vymyslený žiadny prevratný systém ako efektívne zadržiavať CO2 v pôde. Pri napĺňaní svojho cieľa sa chce držať záverov doterajších vedeckých poznatkov týkajúcich sa tejto problematiky. Podľa D. Perryho je v súčasnosti vedecky overených 5 základných stratégií ako môžu farmári zachytávať skleníkový plyn v pôde:

1. Využívanie krycích plodín – okrem ochrany pred eróziou krycie plodiny zvyšujú populáciu mikroorganizmov, ktoré zvyšujú obsah uhlíka v pôde pri svojom rozklade.

2. Zainteresovanie polygastrov do výroby – pastevný chov a maštaľný hnoj môžu zvyšovať obsah uhlíka v pôde.

3. Bezorbové technológie – počas orby je uhlík vypúšťaný do atmosféry a teda neorať znamená zvýšený potenciál jeho ukladania v pôde.

4. Diverzifikovaná rotácia plodín – obmena plodín pestovaných na pôde zvyšuje obsah uhlíka.

5. Redukcia komerčných vstupov do pôdy – redukciou vstupov ako sú herbicídy a hnojivá je možné udržať priaznivý život organizmov v pôde, ktoré v nej zvyšujú obsah uhlíka.

Spoločnosť chce iniciovať farmárov, aby sa títo snažili využívať vyššie uvedené postupy zachytávania CO2 v pôde, ktoré apropos patria k základným systémom udržiavania pôdy v dobrom zdravotnom stave. Poľnohospodári sa môžu prihlásiť do projektu, pričom hlavnou úlohou firmy bude realizácia merania obsahu uhlíka v pôde, na základe ktorých bude možné vypočítať, koľko CO2 konkrétna parcela vďaka zásahom farmára dokázala za rok zachytiť. Indigo Ag chce pritom každému účastníkovi projektu za zadržiavanie uhlíka platiť. V plánoch je ponúknuť za 1 tonu naviazaného uhlíka v pôde farme medzi 15 až 20 USD. V aktuálnom roku sa štartuje na cene 15 USD za tonu, pričom cena platí pre jeden kalendárny rok. Firma použije svoj venture kapitál získaný v rámci svojho start – upu, ktorý beží už od roku 2013 (aktuálne má firma k dispozícii 600 mil. USD). Indigo Ag očakáva, že do projektu sa zapojí 10 tisíc poľnohospodárov a že firma bude merania realizovať počas doby najmenej 10 rokov. Namerané dáta v kombinácii s výrobnými postupmi farmárov by združeniu mali pomôcť nájsť odpovede na otázky ktoré plodiny, pestovateľské postupy a geografické lokality majú schopnosť dostať viac uhlíka do pôdy.

Ako zareagujú na iniciatívu samotní farmári, ukáže čas. No pre mnohých by však mohol byť projekt Terraton zaujímavou alternatívou pre zvýšeniu svojich príjmov. Hlavne pri tých, ktorí využívajú výrobné procesy podporujúce viazanie uhlíka v pôde už dnes. Napríklad farmár Russell Hedrick, ktorý sa venuje pestovaniu kukurice, sóje, jačmeňa, ovsa a triticale bez GMO na svojej 1000 akrovej farme (405 ha). Ten si dlhodobo meria obsah uhlíka v pôde, pričom za najlepší výsledok, ktorý dokázal zaznamenať je zachytenie 1,5 t uhlíka na aker pôdy (3,7 t uhlíka/ha). Podľa jeho slov v roku 2018 priemerný farmár v USA zaznamenal stratu 148 USD na hektár bez započítania federálnych podpôr, resp. zisk 49 USD na hektár po ich započítaní. Čiže ak by každý farmár dokázal dostať do pôdy 3,7 t uhlíka na hektár a dostal zaplatené od firmy Indigo, mohol by zdvojnásobiť svoj zisk. „Pre moju farmu by to znamenalo na necelých 1000 akroch platbu 22 tis. USD za robenie toho, čo vlastne dlhodobo už aj robím. To je pekná suma pre mňa ako farmára“, konštatuje R. Hedrick.

Keďže sa v projekte hovorí o celosvetových hektároch pôdy, čisto technicky by sa do projektu mohli zapojiť aj slovenskí pestovatelia. V podmienkach registrácie sa však nachádza klauzula, že stránka je určená len pre rezidentov USA. Škoda. Na druhej strane Indigo Ag otvorila už svoju pobočku aj v Európe, takže do budúcnosti nie je nič vylúčené.

Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

banner-lemken-rubin10

banner-pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov